12. Calvinov tábor

Pondelok 18. 9. - Ráno ma čakalo príjemné prekvapenie. Mal som zavŕtaných 21 kliešťov. Niekomu sa to môže zdať veľa, alebo dokonca, že nemal toľko kliešťov celý život, ale pre mňa to bola malina. Pred pol rokom na pieskoch v Labáku ma ich navštívilo až 48. Tie potvorky totiž strašne, ale strašne milujú moju krv. Potešenie na mojej strane. Ivan Be mi dal skvelú, skutočne výnimočnú radu. "Natri si ich Kazo zubnou pastou, aby sme ušetrili masť." A ja blbec som ho poslúchol. Pasta uschla, kliešte žili ďalej, možno, že ju majú radi a ja som musel robiť depastáciu. Po hodine som sa konečne mohol venovať vyťahovaniu kliešťov.

Rado so Šaňom vyrazili už o štvrtej ráno a kúsok pred šiestou naliezli do Out of Africa. Okolo ôsmej do neďalekého kempu Tsara priletela helikoptéra. Sledovali sme ju približovadlom. Mala na palube niekoľko sáhibov. Nejakí Amíci. Tí sa všade musia dotrepať v maximálnom komforte. Polietali po okolí, pofotili si všetko z vtáčej perspektívy a zmizli tak rýchlo, ako sa objavili. Komercia ako má byť.

Náš tábor, ktorý sme nazvali Calvin Camp, mal všetko, čo ľudská usadlosť má mať. Veliteľské stanovisko, totožné s jedálňou, proviantný stan, ležovisko na oddych - zavesená portal ledge, kuchyňu, spálne - naše stany, parkovisko a dokonca aj hľadisko, kde sa sústreďovali domorodci. Je zaujímavé, že celý deň na nás čumeli, ale málokedy prekročili cez pomyslenú hranicu do nášho tábora. Hľadisko bolo zároveň aj ihriskom. Bola tu zavesaná hojdačka a ja som tu pravidelne hral hakys, kopanie si s malou loptičkou urobenou z ponožky naplnenou ryžou. Okrem toho sme mali smetisko, sprchu, neďaleko aj WC a zdroj vody. Tu raz bude mať Calvin horolezeckú školu a my šiesti bude hlavní horolezeckí inštruktori.

V našej kuchyni fungoval dômyselne spravený varič. Dve diery v zemi spojené pod jej úrovňou. Na jednej stál hrniec, ktorý ju dokonale prikrýval a tou druhou sa pod neho prikladalo. Fungovalo to lepšie ako MSRko. Dokonalý vynález. Najväčšia pakáreň bola s vodou. Jej príprava do stavu pitného trvala niekoľko hodín. Toto bolo doménou Dulu. Postup bol nasledovný: najprv z bahnitej studni nabrať hrnčekom do kanistra 20 litrov, demižónik doniesť do tábora, potom do vody dať tabletku MICROPUR na dve hodiny, aby sa zbavila choroboplodných zárodkov, následne hodina filtrovania, nečistoty idú preč a na záver ešte vodu prevariť, čo sme už robili zriedkakedy. Bolo nás spolu deväť, čiže spotreba bola denne okolo 40 litrov. Chudák Dulá. Často sme ho však zachránili tým, že sme celý deň pili iba víno a pivo a samozrejme aj ručnou výpomocou pri filtrovaní.

O desiatej nás Jack vyviezol do Camp Catta. Išiel s nami aj Calvin, ktorého opäť pochytil lezecký chtíč. Rado so Šaňom zatiaľ bojovali v ceste Out of Africa a ľahšiu polovicu mali za sebou. Asi tam majú riadne výpeky. Pod Lemur Wall sme došli o 11:30. Tentokrát sme prerazili skratkou cez vysokú trávu. Žurnalisti išli liezť opäť Ebolu, ale teraz dve dĺžky. Simka som nechal na štande filmovať a ja som zlanil doľava do Star Treku. Takto sme pracovne nazvali náš projekt. Ivan Kely už bol nažhavený dokončiť druhú dĺžku. Netušil, ale ani my, že osadenie siedmych nitov mu bude trvať vyše štyroch hodín. Spolupráca v stene bola príkladná, každý z nás už vedel, čo má robiť, kde tu nejaké krátke prestoje kvôli motanici lán. Simkovi došli batérie v kamere. Zlanil dole a venoval sa nášmu vedúcemu Calvinovi. My ostatní sme sa zatiaľ kyvadlovou dopravou posúvali stále vyššie. O piatej poobede sme to zabalili. Celkovo máme vylezených asi 100 metrov a osadených 20 nitov. Podľa dohody poleziem zajtra na hornom konci ja alebo Dosky. Šaňo s Radom makali na Tsaranoro Kely. Na cestu Out of Africa si brúsim zuby aj ja.

Do tábora sme sa doplazili okolo 18:30 riadne vybití. Simko s Dulom majstrovali večeru. Afrikánci zo steny ešte nedorazili. Tesne pred zotmením sme sledovali stenu ďalekohľadom, ale nikde sme ich nevideli. Určite sú už dole a zostupujú do tábora. Okolo ôsmej nás už poriadne zhrýzala nervozita a tak sme rozhodli vyraziť im oproti. Stať sa môže všeličo. Ivan Kely našťastie zbadal na zostupovke čelovky a za chvíľu sme boli opäť v plnej zostave. Chalani porozprávali zážitky, 14 dĺžok nádherného lezenia v pevnej skale, platne, rajbásky, proste skvost. Určite im Dulova výborná večera bude chutiť. Suavatury!