16. Cesta dokončená

Štvrtok 21. 9. Dnes chceme s Radom dokončiť náš prvovýstup na Lemur Wall. Keď sa nám nepodarí dobiť batérie, budeme musieť ďalšie nity vŕtať ručne, čo značne spomalí náš postup. Dnes si osadím prvý nit z háčika, jáá. Dúfam len, že nesfičím s prvou šupinkou s háčikom v čele. Šaňo oddychuje, Ivankovia sa rozhodli ísť liezť na Vatovarindry a Simko bude za kamerou.

Aby som nezabudol, stali sa z nás šamani. Najväčšími sú Rado a Ivan Be. Z celého okolia si k nám zvykli chodiť pacienti po pirule na pravidelnú rannú audienciu. Calvin nám vždy preloží príznaky a my ako veľkí doktori liečime všetky choroby. Nestačím sa čudovať, ako sa Rado a Šaňo vyznajú v liekoch. Dokonca máme aj úspechy. Odozvy od pacientov sú pozitívne. Len seba vyliečiť nevieme. Všetci sa stále škrabeme ako o život. Čo to je, nevieme. Prítulné madagaskarské blchy?

Problém s batériami sa vyriešil veľmi rýchlo vďaka ochote spodného kempu Tsara. Calvin s Doskym a Simkom sa išli spýtať, či nemôžu pomôcť. Našťastie tam mali veľké slnečné kolektory, ktoré za 2 hodiny dobili aspoň jednu potvorskú batériu. Ich ústretovosť k nám spočívala aj v tom, že Dulá si našiel v tomto tábore priateľa opačného pohlavia, ktorého chodil pravidelne navštevovať. Vďaka ti, záletník. A naviac tu majú aj lacnejšie pivo ako hore a to za 6000 fratíkov.

Cestu pod stenu som už poznal naspamäť. Od Camp Catta je to 2400 krokov, čo je dvakrát viac ako na zrúcaninu Pajštún neďaleko Bratislavy, kde je pekná lezecká oblasť. Žumarovanie začalo s Radom o 12:00. Vyšplhať 200 metrov na koniec fixov bola pre mňa balada. Cvik z Grónska sa nestratil, len Rado sa trochu trápil. O 13:30 som bol pripravený osadiť svoj prvý nit z háčika. Zvláštny pocit. Ráno som sa na to psychicky pripravoval. Po nervozite ani stopy. A mala by tu byť. V háčiku som v stene ešte nevisel. Celú činnosť som si v hlave veľakrát precvičil, aby ma okrem lezenia nič nezaskočilo. Navešal som na sebe všetko potrebné a hlavne celú sadu háčikov. Teraz už len vybrať smer kadiaľ liezť. Nadomnou bola jemne previsnutá stena. Trochu vľavo som zbadal šupinky a tie som si vybral za svoj cieľ. Odliezol som 4 metre, ale za tie potvory sa háčik nedal založiť. Našťastie skala na Lemur Wall je členitá a hneď vedľa som našiel vhodné miesto na zobák. Založil som hák, otestoval ho, ale aj napriek tvrdému psychickému tréningu sa mi do neho odsadnúť veľmi nechcelo. Rozhodol až fakt, že 10 metrový pád som už absolvoval veľakrát. Pod háčikom zaškrípalo, znamenie, že sa zakusol a už som v ňom visel. Celý môj postup zachytával Simko odspodu na kameru, takže večer si budem môcť pozrieť ako som sa pri tom triasol. Už len vytiahnuť vŕtačku, navŕtať dieru, vyfúkať, vložiť nit, zatĺcť ho kladivom, nastaviť oko, cvaknúť sa a poriadne ho dotiahnuť. Maličkosť. Po piatich nitoch som mal ruky na kašu a preto poprosil Rada, vystrienie. Kolmý úsek za nami a vyššie nás čakali už len položené platne. V rýchlom tempe Rado osadil ďalších 5 nitákov a ten posledný bol aj koncom cesty. Hurá, Kintana Mandeha, (v preklade to znamená Star Trek), tak sme pracovne nazvali náš prvovýstup, bol dokončený. Odlez k poslednému štandu bude ale des. Došli nám nity a Rado to typicky svojsky vyriešil dlhými odlezmi. Po 45 metroch lezenia nasleduje riadny rajbásek - klajbásek, lezenie na trenie neodistené s vidinou pádu na policu.

Pri zlanovaní sme brali všetok rozvešaný materiál a dovŕtali štandy. Jednotlivé dĺžky, ktorých je 5, budú riadne štreky, 50 m, 45 m, 45 m, 60 m, 55 m, ale tak sa teraz cesty robia. Zostupovali sme už za tmy a do Calvinovho kempu sme dorazili o siedmej. Všetci tam už boli a podľa nášho víťazného pokriku hneď zistili, že cesta je v suchu. Či sa však bude volať Kintala Mandeha je vo hviezdach.

Podelili sme sa o svoje zážitky. Šaňo bol trekovať a hľadať možnosti na ďalší prvovýstup. Zatiaľ vybral tú najvyššiu stenu, čo tu je. Vľavo od cesty Gondwanaland na Tsaranoro Be je panenská a krásna stena vysoká 900 m. Ešte uvidíme, či sa do toho pustíme. Na nej si vylámali zuby už aj lepší alpinisti. Ale výzva je to veľká. Ivankovia vybáchali ľavú cestu La Croix de Sud klasifikácie 6b/6b+ na Vatovarindry, super lezenie na trenie, kde nie je ani jeden ostrý chyt. Paráda, to chcem vyliezť aj ja. Pri rozprávaní sme jedli vynikajúcu večeru od nášho majstra kuchára Dulá a tešili sa na zajtra na vytúžené lezenie novej cesty. Hianika vohitra, hianika Kintana Mandeha.