19. Indický oceán

Nedeľa 24. 9. Posledná vec na čo, som si dal večer pozor bolo to, že som si neľahol pod kokosový strom. Na to ma upozorňoval Števo Polák ešte v Bratislave. Dostať kokos do kokosu z 15 metrovej výšky by bola riadna pecka, ktorú by hocikto nerozchodil. So Simkom sme si ľahli hneď vedľa našeho približovadla, Calvin s Jackom iba s prekrývkami do auta a zvyšná časť našej osádky vyrazila spať priamo k oceánu. Mohli sme len dúfať, že ich vlny nestiahnu pod vodu.

Vstal som klasicky skoro ráno ešte pred piatou a silne priťahovaný oceánom som išiel pozrieť ranomasina (voda slaná - more). Chalani ešte spokojne spali, ale nočný príliv ich minul len tesne. Vedľa nich boli rozhádzané fľašky Queens, znak toho, že ešte v noci požívali na ukľudnenie po divokej ceste liečivé kvapky. Po pláži už behali domorodci a skákali za úlovkom do vody. Chlapi mali člnky a dievčatá chytali príšerky oben ohne vo dvojici len tak do sietí. Škoda, že sa nedalo fotiť, bola ešte skoro tma, určite by to stálo za to. V obrovských vlnách sa pohybovali ako ryba vo vode. S nachytaným úlovkom sa potom ponáhľali na blízky trh. O 5:30 vstalo aj slnko. Majestátne vyplávalo na oblohu a začínal ďalší deň oddychu, surfovania na vlnách a slnenia, pokiaľ sa zase neschová. Chalani už o ôsmej pobehávali holí po pláži a vrhali sa do vĺn. Trochu praxe by im neuškodilo, pretože každú chvíľu ich to oplieskalo z peknej výšky o piesok. A ako to zadunelo. Horolezci sú však tvrdí chlapíci, čože je to piesok oproti skale. Našťastie sa im nič nestalo. S Radom a Simkom sme sa vybrali na trh kúpiť niečo pod zub. Prechádzali sme mestom v totálne dezolátnom stave. Opustené domy, bazény, všetko tak, ako to nechali Francúzi, keď odchádzali zo svojej bývalej kolónie pred 30 rokmi. Totálna bieda. Na smetisku sa hrali deti s mŕtvym potkanom, vedľa ležal starý chromý pán. Na trhu nič nemali, iba banány, bagety a ešte konzervované sladené mlieko. Tak sme si dali dukátové buchtičky na studeno. Natierali sme si bagety mliekom a zakusovali banánmi. Špica. Chalani zatiaľ pokračovali v surfovaní. Trochu som im závidel, ale moje problémy s ušami mi takéto radovánky neumožňujú. Mohol som ich však sledovať a zabávať sa na ich krkolomných pádoch. Ale zlepšovali sa veľmi rýchlo.

Postupne zo slnka červeneli a Šani vyzeral poobede ako opražený kapor. Po športovom výkone sa nám začali zbiehať slinky na niečo dobré. Pri mori sa patrí dať si ryby. Ponuka bola veľká a okolo našeho malého tábora sa zbehli domorodci z celého okolia so všakovakými zvermi. Celý nákup prebiehal pod velením Ivana Be za asistencie a prekladania Calvinom. Jesť by sme už mali čo, ale ako to jedlo pripraviť? Našťastie nás zachránil Jack. Počas krátkeho pobytu v Mananjary si už stačil nájsť frajárku a tá ich spolu s Calvinom pozvala na obed. Zobrali aj naše rybičky a po hodine sa vrátili s taniermi plnými upečených rýb, veľkou kopou ryže a šalátu. Srdečná vďaka. O jednu starosť menej. Počas jedenia sa pri nás zastavilo stádo rikšistov. Ponúkali svoje služby a chceli nás odviesť do miestnych zábavných podnikov. Šaňo si dal povedať, ale po veľkých hodoch mal také plné brucho, že sa ako športovec vedomý si toho, že každé kilo v stene je záťažou, rozhodol ryby vybehať. Prevzal rikšu pod svoje velenie, naložil Rada a poďho do krčmy. Aby to nemal s tým športovaním také ľahké zapálil si k tomu behu ešte cigaretu.

O chvíľu boli domorodci pri nás s ďalším chodom. Po krátkom handrkovaní sme našu rybiu farmu rozšírili o 4 veľké údenáče. Večer sme sa opäť zabávali skákaním do oceána a posedením v krčme. Dokonca tu mali aj televíziu. Odchod domov do našeho dočasného domova pod stenu Tsaranoro sme naplánovali na šiestu hodinu ráno a preto sme chceli skoro zaľahnúť. Aj sme zaľahli, lenže zrazu pri nás boli dievky. Rasťo sa im prívetivo prihovoril: "A čo vy tu dievky, omrzelo vás voľačo?", a to bola jeho chyba.

No, čo by chceli, pozabávať sa. Sadli si Simkovi na karimatku a nechceli odísť. Calvin nám robil prekladateľa. Dosky občas na nich posvietil čelovkou a vždy sa zhrozene obrátil. Calvin poslušne prekladal všetky naše komentáre. Vraj sa chcú dievky s nami pozabávať so všetkými naraz a odmenu si určíme podľa toho ako budeme spokojní. Darmo, iný kraj, iný mrav. Rasťo sa im stále prihováral: "Dievky a to sa už máme vyzliekať?" Až jedna z nich nevydržala a chytila ho za gašparka. To však už ani Simko nevydržal a bolo po srande. Zachránil ho až Calvin, ktorého to už tiež prestalo baviť a dievčatá slušne poslal preč. Mraky sa zbiehali, ale opäť nezahrmelo. Konečne po hodine a pol sme mohli zaľahnúť naozaj a venovať sa spánku. Tej noci nám ho však rušil silný vietor.