2. Tesne pred odletom

Aby som nezabudol, naša výprava bola zo začiatku medzinárodnou. Ideovým vodcom mal byť americký horolezec Jeff Gordinier, ktorý je spolu s manželkou Judy a priateľmi Holly a Donkom, veľkým fanúšikom slovenského horolezectva. Všetci sú členmi Slovenského horolezeckého spolku JAMES. Škoda, že kvôli zdravotným problémom nakoniec Jeff od účasti z expedície odstúpil, ale v našich hlavách boli americkí jamesáci po celý čas s nami.

Tesne pred odletom bolo všetko ako malo byť, zhon ako prase. Čo sa týka chorôb, Madagaskar by mal byť bezproblémovou krajinou. Rozoberal som to so Števom Polákom, doktorom z Bratislavy, ktorý navštívil tento ostrov začiatkom roku 1999. Odporučil nám hepatitídu A a B a nezaškodila by aj žltá zimnica. Proti malárii sa očkovať nedá, požierajú sa len tabletky (Delagil). Števo nám poskytol aj ďalšie cenné informácie. Vďaka.

Dohodol som štepenie proti africkým chorobám na Epidemiologickom ústave, nainfikoval Šaňa s Radom. Na vlastnú žiadosť ich zaočkovali v Košiciach, aj keď na nich divne zazerali. Keď nič iného, aspoň im bolo z toho tri dni blbo. Keď prišiel rad na nás, situácia sa dramaticky zmenila. Podľa posledných informácií z WHO na Madagaskar netreba očkovanie proti žltej zimnici a doktorka nás odmietla pichnúť. Čo narobíš? Šaňo, Rado, prepáčte!

V stredu 6. 9. sme boli s Rasťom Šimkom nafasovať materiál z Trek Sportu. Bola toho pekná kôpka: batohy veľké a malé, ladvinky, spacáky a Camel Bagy - 3 l vaky na vodu do batohu s vyvedenou trubičkou na pitie. Naviac nám technický mozog tejto firmy Martin Šuchaň vyrobil obal na vŕtačku. Veľmi dôležitá vecička. Určite nám veľmi pomôže, lebo padnúť s vŕtačkou za 50 000 a nemať ju nejako chránenú, by nás asi veľmi nepotešilo. O peniaze by až tak veľmi nešlo, ale naše sny o prvovýstupoch bez vŕtačky by sa rozplynuli. Obal vyzeral hneď na prvý pohľad dôveryhodne. Už aby sme ho mohli vyskúšať.

Vo štvrtok 7. 9. som bol podpísať sponzorskú zmluvu medzi Dežkovým Trek Sportom a HK Filozof (predseda Milan Mižičko), ktorý sa stal garantom, že dodržíme našu časť dohody. 3 hodiny som lietal medzi Mižom a predajňou, až sme nakoniec doiterovali do uspokojúcej dohody pre obe strany. Dežko nám dal materiál a my za oplátku natočíme prostredníctvom Simka (túto prezývku Rasťa Šimka vysvetlím neskoršie) 25-minútový film Madagaskar - Vertikálny svet a napíšeme články do všetkých možných časopisov a novín s poznámkou, že Trek Sport je náš sponzor. Toto skutočne by nemal byť žiadny problém.

V piatok 8. 9. prípravy pokračovali. Ráno som nafasoval od Joža Krištína filter na vodu. Calvin, náš madagaskarský sprievodca, nás dopredu upozorňoval na problémy s pitnou vodou, pretože v oblasti Tsaronoro už 6 mesiacov nepršalo. Následne sme so Simkom uskutočnili výjazd do ďalekého zahraničia, do Kittsee, zháňať tabletky na vyčistenie vody PANTOCIT. Názorná mimika pomohla a lekárnička pochopila, že na Madagaskare chceme piť čistú a nezávadnú vodu. Jej odkaz znel, aby sme si zajtra prišli pre MICROPUR. Tak teda prídeme, kua. Vodu teda budeme piť.

Sobota 9. 9. sa už niesla v znamení paniky. Pre pirule sme vyrazili s mierne chorým Ivanom Štefanským. Tablety mali za 289 šilasov s výdatnosťou na 400 l. Nie je toho veľa, ale s trochou šetrnosti by nám to mohlo vystačiť.

Aby sme nevyšli z lezeckého cviku, vyrazili sme ešte rozlúčiť sa s Alternatívnou stenou, našou dvornou skalkou na Záhorí. Nad Ivankom visel totiž Damoklov meč, ktorý si sám nad seba zavesil, že ak nevylezie Namakanku za 9-, tak na Madagaskar nepôjde. Ako rozvičku zvolil vhodný postup a to hodinové balenie všakovakých cingrlátok. S Ivanom sme vyviedli peknú kravinu. Pri vykladaní batožiny sme pred mojim barákom zabudli takú maličkosť - prenosnú policu na spanie (ďalej aj portal ledge). Nechali sme ju, chuderku, len tak voľne pohodenú a nikým nestráženú. Trpáci! O pol hodinu išla okolo spriaznená duša Peter Salonka Salon. Zazvonil a ako by nešlo o vážnu vec, sa nás spýtal, či nám niečo nechýba. A veru chýbalo. Bisťu, to sú radosti.

Ale späť k Alternatívke. Ivanovi príprava skutočne pomohla. Prvý pokus skončil v mojom duchu, spadol z posledného chytu už nad zlanovacou reťazou. Pri druhom nenechal už nič na náhodu a jeho odlet nebol ohrozený. Ale aj tak pochybujem, že by bol taký tvrďas a keby nevyliezol, že by nešiel. Večer prišla od Calvina z Madagaskaru nie celkom potešiteľná správa. Pred týždňom sa "naše auto", s ktorým sme mali absolvovať celý trip, pri havárii rozbilo a zatiaľ sa mu nepodarilo zohnať adekvátnu náhradu. V maili stálo zlovestne napísané čiernym na bielom, že sú nám teraz k dispozícii dokonca dve v cene len o púhych 55 dolárov denne naviac. Maličkosť, načo trocháriť. Pôvodná suma bola 75 a dve by nás vyšli 120. V odpovedi som len lakonicky poznamenal, že aj pri najlepšej vôli to nebude možné a to pre jednoduchú príčinu, no money. Tento problémik budeme musieť vyriešiť až na mieste. Čo sa dá robiť?