24. Vynútený oddych

Piatok 29. 9. Ráno som mal tehlu v bruchu. O 8:00 som sa doplazil na WC, ale tak ma to unavilo, že som musel pred návratom do tábora oddychovať 15 minút voľne pohodený na zemi. Potom na mňa došiel útlm a až do druhej poobede som ležal bezvládne v spacáku. Šaňo s Radom oddychovali a Ivankovia vyrazili podľa dohody robiť novú cestu na Tsaranoro Kely. O druhej poobede sa mi stav prudko zlepšil a mohol som konečne aj sedieť. Ale niečo do seba napchať neprichádzalo do úvahy. Aspoň som vyzvedal novinky. Šaňa bolí riadne koleno a zajtra pokračuje v oddychu. Včera ráno, keď dorazili s Radom pod stenu Tsaranoro, vyplašili stádo lemúr, ktoré pred nimi vybouldrovalo do platní klasifikácie 6c. Sadli si tie lemurie zvery na bobok a čumeli na nich z 30 m výšky. V 7+ teréne sa pohybovali sólo úplne suverénne a tak rýchlo, že by im závidel aj majster sveta v lezení na rýchlosť. To by som chcel aj ja vidieť.

Ďalšou zaujímavou informáciou bol aj fakt, že Doul robil v roku 1995 sprievodcu Kurtovi Albertovi a Berndovi Arnoldovi počas prvého oficiálneho tripu do tejto oblasti. Vtedy vyliezli aj prvovýstup Rainboto. Ivankovia sa vrátili okolo 17:00. Navŕtali 3 diery a stupili vrták. Našťastie sa im podarilo v Camp Cata zohnať úplne nový od šéfa tábora Christiana. Má vraj v zásobe ešte tri a keď budeme potrebovať ďalší, poskytne nám ho za výmenu. Za jeho láskavosť a našu záchranu mu tu určite niečo necháme. Ivankovia nastúpili cestou Out of Africa a na prvom štande, tam kde Piola pokračoval doprava, zabočili na náš pilier doľava. Ivan Kely sa nepriznal, že sa spálil horúcim vrtákom na členku. O tom sme sa dozvedeli až o deň neskoršie.

S Radom sme sa dohodli, že keď mi nebude blbo a budem vládať, udrieme na Mitsinjo Arivo do cesty La Crabe aux Pince d'Or kladifikácie 7b+ od Piolu z roku 1998. Piolovčiny sú vždy ak sa jedná o voľné lezenie, dobre zaistené. O ôsmej večer dorazili Calvin a Jack z Tany. Porozprávali nám zážitky so Simkom. Rasťo cestou do hlavného mesta scedil jeden a pol litra vína a mlel tak rýchlo a neúprosne, že Calvinovi a Jackovi trčali z uší pol metrové kaleráby. Chudáci, nemali kam pred ním ujsť. Samozrejme, že ani nechceli, ale vypnúť sa jednoducho nedal. Calvin si občas pomohol tým, že predstieral spánok, ale nešťastník Jack mal svoj osud spečatený tým, že musel šoférovať a pri tom sa spať nedá. O polnoci dorazili do Antananarivo. V stredu bolo Rasťovi celý deň blbo a väčšinu času prespal. Odhodlal sa vraj len na krátky nákup a opäť upadol do letargie. Do lietadla však nastúpil a do Európy odletel.

Môj stav sa medzitým úplne vylepšil, hladovka zabrala a zaspával som už s dobrou klímou v brušnej dutine. Ráno sme plánovali vstať o 4:30.