26. Mitsinjo Arivo

Sobota 30. 9. Skutočne sa nám podarilo vstať o 4:30. Cítil som sa dobre, len som bol slabý ako mucha. Nevedel som si predstaviť ako budem fungovať v ťažkých dĺžkach do klasifikácie 7b+. Hádam sa to nejako spraví. Na raňajky sme si dali trocha čaju, banány a pred pol šiestou vyrazili. Plazil som sa hore chodníkom a vyhováral sa Radovi, že chcem fotiť. A aj som fotil, práve vyšlo slnko a steny boli krásne nasvietené. Dokonca som aj lemury na Tsaranoro Atsimo naháňal. Boli však nekonečnekrát šikovnejšie ako ja a to si hovorím, že horolezec. Do štvorkového terénu som im ešte ako tak stíhal, ale nad touto klasifikáciou som sa naháňania za fotkami radšej vzdal. Tie potvorky si len tak škriekali a mizli stenou.

Pod vežu Mitsinjo Arivo sme dorazili tesne pred ôsmou. Rado úplne v pohode a ja úplne na prášky. Na túto vežu vedie len jedna cesta La Crabe aux Pince d'Or, ktorá má 11 dĺžok. Nastupuje sa do nej vpravo od pricapenej vežičky v strede steny. Ďalej vpravo sú veľké previsnuté strechy a pod nimi sú 3 hrobky, aspoň tak to teda vyzeralo, s kosťami a rohami Zebu na čelnej stene.

O ôsmej nastúpil Rado do prvej dĺžky. Na prvých 10 metroch bolo 5 nitov. Mierny previs, malé chyty. Má to byť za 7a, takže by to malo pustiť. Rado tam riadne zaberal a za chvíľu bol za problémom. Našťastie mi batoh vytiahol, lebo s touto záťažou by som si v tom ani neškrtol. Bolo to krásne lezenie, dosť silové. Druhá dĺžka bola moja. Traverz doprava cez 4 nity za 6c+ a potom hore cez previs. Slabosť som cítil, ale nejako mi pri ťažších krokoch nevadila, rozlezenosť robila svoje. Tretiu za 7a v kolmej stene vyliezol Rado. Chyty boli ostré a už po tejto tretej sme mali prsty zodraté. Pri prvom nite vliezol do veľkej diery, v ktorej bolo hniezdo, našťastie opustené. Rado však chybu, akú spravil pred 2 rokmi náš dobrý kamarát Maťo Heuger na Maníne na Slovensku, neurobil.Vtedy Maťkovi do tváre vyletela sova. Vták sa vzniesol hore, ale Maťo dole. Našťastie som vtedy správne odhadol situáciu, skoba v ceste Malý Hermann na Stratených vežiach vydržala a Maťo pristál ľahko tesne nad zemou. Rado rutinérsky strčil ruku na okraj diery, zašmátral v nej a keď nič nevyletelo, pokračoval ďalej v lezení. Už v prvej dĺžke nás na takúto situáciu pripravil veľký orol, lietal obrovskou rýchlosťou asi pol metra od nás. Potom sme si všimli hniezdo 15 metrov vpravo. Štvrtá dĺžka bola prvým 7béčkom. Celkom slušný previs. Cvakol som dva nity, spravil dynamo doprava do chytu, ten však bol malý a oblý. Pri ďalšom pokuse som problém vyriešil elegantne cez pätu. Nad 4. nitom som sa dostal na veľkú plošinu. Nad ňou sa dvíhal nádherný kolmý pilier. Myslel som si, že previs bol tým najťažším v tejto dĺžke, ale mýlil som sa. Nad druhým nitom v pilieri sa chyty zmenšili a preliezal som ťažšie kroky ako nižšie v previse. Konečne som sa cvakol a nešťastne stieral rukami po hladkej stene. Rajbas ako hrom. Nič na ruky, nič na nohy. Najhoršie bolo to, že som nevidel ďalší nit. Priamo to nešlo. Kládol som si otázku zľava, či sprava? Rozhodol som sa pre variant doprava. Všetko zle, po 3 krokoch som sa už nedokázal vrátiť. Len nespanikáriť. Na ruky nič, len na dlane, odtláčačky. Preplazil som sa po dlhom boji o 4 metre vyššie a až teraz som zbadal nit. Bohužiaľ 1.5 m vľavo. Šinul som sa centimeter po centimetri. Radšej som sa dole nepozeral a hypnotizoval nit. Konečne po 15 minútach som chytil ostrý chyt a cvakol sa. Určite aj Rado počul ten rachot, keď mi odpadol kameň zo srdca. Ešte pár metrov a odkväcol som na štande. Ešte že, to druhé 7b, čo je 6. dĺžka si vybral Rado. Rád mu ho doprajem. Piata dĺžka je 7a+. Môj spolulezec chvíľu šachoval, ale brucho nad štandom bravúrne preliezol. Vpravo je veľký odštep. Rado ho chytil a zakričal mi dolu: “Konečne nejaké madlo, zaberiem na ňom a som hore.” Aj zabral, ale ten krok do previsnutého rajbasu stál za to. Brutál. A už sa cvakol do štandu. Previs som zvládol aj s batohom v pohode, potom veľký odštep, zabrať a postaviť sa naň. Nastúpal som, ale v stene nad ním nebolo čo chytiť. Tu Radovi muselo byť ťažko. “Ako tu ten pako mohol ešte cvaknúť expres. Držal som sa obidvoma rukami ničoho a nemohol sa pustiť ani na štvrť sekundy. Dynamo do obliny a konečne dobrý chyt, ale z neho sa už cvaknúť nedalo, lebo bol už riadne vysoko. Rado je riadny mág. Na štande som ho uznanlivo pochválil. Šiesta dĺžka, to je kľúčik k riešeniu tejto cesty za 7b+. Previsnutý traverz doľava. Po tvrdom boji to Rado zvládol AF. Nity sú tu blízko seba, určite ich osadzovali jeden z druhého. Rado si kroky nacvičil, stiahol lano a že dá ešte jeden pokus. Najťažší krok zvládol, ale na konci traverzu mu došli sily a odsadol. Nedá sa nič robiť. Mali sme už za sebou 6 dĺžok v neuveriteľne ostrej skale a na ďalšie pokusy sme nemali dobrú kožu. Môj komentár k tejto dĺžke bol, ak 7b+ tak tvrdé, čiže skôr 7c. Teraz nás čakali ešte 3 ťažké dĺžky: 6c+, 6c a 7a+. Tie prvé dve to bola rutina, ale to 7a+ som už liezol s odporom, lebo ma už boleli strašne prsty. Do jednej lišty som sa tak zakusol až mi vystriekla krv. To som si však všimol až po dolezení. Desiata za 6a to bol kvak na sandále a tá posledná, jedenásta Piolova špecialita. Na vrchol sa dalo vystúpiť vľavo bez rúk, ale borci to natiahli priamo hore 10 m stienkou cez jeden nit. Celkom zaujímavé lezenie za 6a+. Dosť som sa zapotil. O 14:30 sme boli na vrchole, ruky na kašu. Dali sme si riadne do tela. Škoda tej jednej dĺžky, ale druhý priestup cesty aj tak stál za to. Dohodli sme sa s Radom, že ak výjde čas, dáme ešte jedne pokus. Je to fakt super cesta.

Teraz nás čakalo nepríjemné zlanovanie. Na jeden štand sme zoskakovali, 50 metrové laná nestačili. O piatej poobede sme už boli na Tsaranoro Kely. Ivankovia ešte pracovali v našej novej ceste. Boli už nebesky vysoko, tak 200 metrov. Pod stenou sme stretli Šaňa s proviantom. Dnes neliezol. Bol na trhu v Ambalavao. Doplnil nádrž, kúpil pivo, víno, 2 sliepky a volal do Európy na Slovensko. Simko v poriadku dorazil, lebo volal Šaňovej žene. Medzi zásobami, ktoré teraz vyniesol boli bagetky, vínko, aby chlapcom po ťažkom lezení bolo večer pod stenou veselo. Vyliezli dnes nových 150 metrov. Ivankovia na nás kričali, že majú nejaké problémy a vraj pod stenou nebudú spať. Rado so Šaňom začali zostupovať a ja som sa rozhodol, že na nich počkám. Dosky mal veľký otlak na nohe z lezečky a zajtra určite nepôjde liezť. Druhý Ivan bol na tom ešte horšie. Včerajšia popálenina začala štrajkovať. Noha mu riadne opuchla a vyzerala hrozne. Riadne zapálené vredisko, len amputovať a amputovať. Ale Ivan Kely je bojovník, picol si nejaké lieky proti bolesti a za hodinu a pol doskackal dole do kempu Catta. Dosky bežal dopredu po Jacka s autom a keď sme dorazili my s Ivanom len sme naskočili a odviezli sme sa do nášho mangového lesíka. Zasadlo konzílium lekárov, určilo najlepšiu liečbu a jááá spať. Všetci sme dúfali, že to nebude nič vážne. Zato moje prsty sú úplne vyradené zo služby. Zajtra dáme rest, veď aj tak musíme dobiť batérie. Calvin nám oznámil, že sa nám stratil Doul a zostal vraj niekde vo Fianar. A keď odíde Doul nič v našom tábore nefunguje.