27. Hody

Nedeľa 1. 10. Dnes je nedeľa a budeme mať hody. Teda ako kto. Ja som sa už pred 12 rokmi rozhodol, že nebudem jesť mäso. O rybách by sa dalo ešte uvažovať, ale o slepiciach nie. Tí pažravci však určite sliepočky zožerú. Keby im aspoň nechali 5 minútový náskok a potom na ne poľovali, ale ani na to nechceli pristať. Výnimočne sme všetci boli dole. Do prípravy sviatočného obeda sa ako prvý pustil Calvin. Kury jednoducho podrezal ako barbar. To si nevšímajte, to sú len moje zvrátené úvahy, zachrániť sa jednoducho nedali. Ak by sme ich aj pustili a nechytili, za chvíľu by padli do rúk domorodcom. Uvarili sme ryžu, pripravili kapustový šalát a upiekli kuriatka. Celkom pekne to rozvoniavalo. A mohli sme začať hodovať. K jedlu sme otvorili pivo a vychutnávali sladké chvíle nič nerobenia. Len zákusok nám chýbal.

Počas prípravy obeda sme zisťovali stav našich liekov. Pravidelné ordinačné hodiny z nich riadne ukrojili. Museli sme vyhlásiť krízový stav a dočasne zrušiť návštevy chorých domorodcov. Lieky sa rýchlo míňali a pacientov pribúdalo aj s úplnými blbosťami. Na toto sme fakt neboli pripravení, sorry, nabudúce.

Poobede sa zjavil Doul. Bol vo Fianar a prišiel pekne ostrihaný dohola. Vyrazil si na výlet, lebo sme mu vraveli, že budeme spať pod stenou. Hneď sa pustil do roboty a za chvíľu všetko frčalo ako na drátkach. Opravil lampáš, všetko upratal a udobril si nás fantastickým jedlom. Zlatý Doul.

Debatovali sme o našej ceste a zvažovali možnosti. Na jej dokončenie máme ešte 12 dní, alebo poprípade až 15, ale to by sme museli oželieť výlet za baobabmi a koralovými útesmi. To je však len tá najkrajnejšia možnosť. Výletík by smeroval tentokrát na západ cez národný park Isalo do Sakahary, tam sú baobaby až do Tuleáru, čo je Calvinovo rodné mesto. Nachádzajú sa tam nádherné pláže a horúca voda v mori. Naspäť by sme išli priamo do Tany a odlet je 19. 10. skoro ráno. Už sa nám to fakt kráti.

Jednu vec sme však riadne podcenili a to dobíjanie batérií. Cez deň ich v Tsara kempe nenabili, nebol tu Doul, ktorý to tam vždy zmenedžoval, vraj tak urobia v noci. Bez nich si tak môžeme zahrať gorodky, alebo brnkať na gitare. Menič napätia cez auto sa neosvedčil, mal slabý výkon a ďalšou možnosťou by bolo mať so sebou malý benzínový agregát. Je to väčšia investícia, ale istota, že budeš mať čím dobiť batérie jednak do vŕtačky a jednak do kamery. Riadne napapkaní sme sa skoro uložili do spacákov