28. Ach tie vrtáky

Pondelok 2. 10. V noci silne fúkalo, ale počasie máme stále stabilné. Ráno úplne jasno, ale cez deň už cítiť, že sa blíži monzún. Pribúda mrakov, ale zatiaľ nespŕchlo, aj keď je niekedy obloha riadne čierna. Koncom októbra to príde a musí to byť riadny megadeath po 8 mesiacoch sucha. Dni sa predlžujú a otepľuje sa. Mraky nám len vyhovujú, lebo liezť na tmavej skale na slnku by bolo peklo. Batérie dal Doul dobíjať až skoro ráno. Šaňo s Radom už boli riadne nervózni. Dočkali sa ich až o deviatej. Jack ich odviezol do Camp Catta a už dupali pod stenu. Tak sa nám začal nekonečný kolotoč. Dva dni lezenia a dva dni oddychu, počas ktorých sme zásobovali tých hore. Dnes a zajtra by sa Šaňo s Radom mali prepracovať do kolmého a ťažkého rockbandu. Cez ďalekohľad sme vypozorovali, že v ňom vedie tenká špára, ktorou by sme chceli vyliezť ďalších 80 metrov, čím by sme sa dostali do vrcholovej časti steny. Pod špárou vytiahneme portal ledge a za dva by sme mali špárou preraziť na vrchol. Okolo 12:00 sme s Doskym vyrazili do Camp Catta. Ivan sa chcel len prejsť, ja som chcel pozrieť v sprievodcovi cestu Life in Fairy Tale od lezcov z USA Craiga a Silvie Luebben.

Na lúke za našou dedinkou Antanambao Kely, tam kde domorodci pália tehly, sme objavili s Ivanom gigantickú kobylku. Mohla mať tak 12 cm. Nevládala ani lietať, tak bola ťažká. Nám to vyhovovalo, lebo nám nemohla újsť. Keď roztvorila krídla, bola krásne červeno sfarbená. Keby sme nemali pred sebou povinnosti, asi by sme ju obdivovali až do večera. V informačnom centre som zalistoval v sprievodcoch a objavil cestu Life in Fairy Tale. Schéma vyzerá super, 10 dĺžok vyrovnaného lezenia, maximum 7a+.

Hneď za týmto táborom je lezecká telocvičňa v prírode. Medzi žulovými bouldrami sú lezecké mučiarenske náradia ako Bacharov rebrík, doska s lištami Campusboard a na skale naskrutkované chyty. Dal som si Bacharov rebrík hore a skoro som umrel. Ešte ma riadne boleli ruky z poslednej cesty na Mitsinjo Arivo. Tak som to cvičenie radšej nechal tak. Celou cestou hore pralesom som bol prenasledovaný lemurmi. Sú to fakt nádherné zvieratká. Tento druh Catta má dlhý čierno-biely pásikavý chvost. Vydávajú 3 rozličné zvuky: 1. potichu chrochtajú ako prasiatka, 2. kloktavý zvuk a 3. klasický vreskot, ktorý počuť na veľkú vzdialenosť. Asi mali namierené, tam kam ja, pod Tsaranoro. Na Karambony som stretol ďalšie stádo a na Kely tretie, dvojčlenné, Rada so Šaňom. O 15:30 som začal žumarovať. Chcel som vymeniť dolné statické fixy za dve dynamické 55 metrov dlhé, aby sme hore v kolmej skale mali statiku. Okrem toho som ešte ťahal 100 metrový fix. Prvých 150 m vedie v položenej platni poľskou cestou Cucumber Flying Circus, ktorá začína vľavo pod naším pilierom. Zrazu ku mne zlanil zhora Šaňo, že zlomili vrták a na dnes končia. Už máme len jeden, šľak aby to trafil. Dúfam, že ten posledný vydrží až na koniec cesty, inak budeme musieť poprosiť o ďalší v kempe. Posledných 50 m som žumaroval v miernom previse. Rado bol o štand vyššie a čakal na fix. Okolo piatej si ho vytiahol a začali sme zlanovať. Ešte som obalil lano, ktoré drelo o hranu páskou a za 15 minút sme boli pri Šaňovi pod stenou, ktorý už kuchtil polievku. Po jedle dajú bíra a hurá do hajan. Prespia pod stenou, aby ráno nestrácali čas výstupom z nášho tábora.

Ja som si to ešte za svetla namieril dole. Tam ma už čakali v pralese chrochtajúci primáti. Polhodinu sme pochrochtali, vynadívali sa na seba a o 18:30 som už aj ja spokojne papkal Doulovu špecialitu. Druhá batéria bola dobitá a zajtra ráno vyrazí Dosky aj s vodou zásobovať. Celkom zmorený som zaľahol o ôsmej večer.