3. Balenie

Nedeľa by mala byť sviatočným dňom, ale pre nás to tak nebolo. Pondelňajší odchod o štvrtej ráno znamenal poslednú možnosť niečo zohnať. Doobeda volal Simko z mobilu, že sa už rúti zo Sitna, Dosky, že má sto kilovú sviňu (pre tých nezasvätených sviňa je špeciálny horolezecký batoh ťažký ako …) a máme mu prísť oproti na vlakovú stanicu o 12:19. Šaňo s Rado si to zase valili autom z Rožňavy cez Svit len dvaja v aute. Škoda, že nezobrali aj Doskyho, ale za to mali troch spolujazdcov, pekne vykŕmené prasiatka. Ivan využíval asi poslednú príležitosť stráviť horúce chvíle so svojou priateľkou. Ja som sa venoval tiež svojej láske, ktorá rodí deti až 6x ročne, časopisu Jamesák. Uzávierka je beštia, pravidelne sa hlási o svoje slovo. Okolo druhej poobede sme už boli pokope. Všetok materiál sme nahádzali na kopu na povale. Bola z toho taká hora, že som radšej zutekal a nechal to na chalanov. Stratégia balenia bola veľmi jednoduchá - zmestiť sa do limitu 23 kg na jednu osobu, pretože každé kilo naviac by nás mohlo stáť 300 šilingov. Pri pohľade na tú kopu to vyzeralo aspoň na 60 na hlavu. Objemovo to bolo ešte horšie. A ako to už býva zvykom palubné svinky budú musieť byť ťažšie ako tie svine podpalubné. Každú chvíľu niekto odbehol niečo kúpiť. Na prekvapenie sme boli o 18:00 zbalení, teda okrem mňa, pretože ma prepadli Peter Hargaš a Igor Koller a vycucali zo mňa všetku životnú energiu a posledné informácie do Jamesáka. Na siedmu sme vyrazili do mexickej reštiky Hysterka využiť poslednú príležitosť a poriadne sa napapkať, veď v Afrike nás budú trápiť tí zlí hladom. Fazule boli perfektné a tajne sme dúfali, že Erikove referencie o kuchárskom majstrovstve Calvina a spol budú pravdivé. Šaňo odišiel za švagrom prespať do Jaroviec, Simko za Simkou a Ivan ku Kamile. Na baráku u mňa sme teda zostali traja: Dosky, Rado a ja. Aspoň nám zostalo viacej vína na hlavu. Do 23:00 som sa pobalil aj ja. Ešte som skontroloval, či neprišiel mail od Calvina. Neprišiel. Zostal nám teda veľký otáznik, ako to dopadne s autom. Veril som však v Calvinovu serióznosť a trochu aj na zázraky. Po polnoci sme sa uložili konečne do postelí ku krátkemu spánku. Kocky sú hodené a vždy sa všetko nejako utrasie.