31. V stene Tsaranoro Kely

madag63.jpg (44758 bytes)
Visenie v háčikoch a vŕtanie je pre lezca ozajstná radosť.

madag64.jpg (41349 bytes)
Dosky začal čítať Jamesáka a ja písať denník. Hargaš, šéfredaktor nášho časopisu, by z nás mal radosť.

Streda 4. 10. Budíček bol o 5:10 a o dvadsať minút neskoršie už za vidna sme začali žumarovať. Ivan Kely mal svinku a ja som vliekol 100 metrový fix a portal ledge. Dnes budeme spať v stene, aby sme zajtra nestrácali čas šplhaním. Je to drina, hlavne v kolmom a previsnutom teréne, ale patrí to k radostiam a strastiam bigwallov. Okolo siedmej sme boli na konci fixov. Ešte pol hodinu sme triedili cingrlátka a môžeme sa pustiť do kolmejšej už náročnejšej časti steny. Ivanko je nadržaný na lezenie, potom sa nedá nič robiť, len ho treba vypustiť na prvom konci. Management v stene sme už mali zabehaný z Lemur Wall, z našej prvej cesty a prestoje minimálne. Háčiky sú nabrúsené a okolo obeda nám Ivan Be donesie nabitú batériu. Ivanko Kely svoj postup vždy komentoval spŕškou nadávok. Hulvát jeden, ale lezie mu to výborne. Za chvíľu osadil 3 nity a posúvali sme všetko hore. Dolu sa zjavil Dosky a pustil sa do vylepšovania fixov. Už ich máme natiahnutých 300 m a musíme vymeniť statiky v položenej časti za dynamické laná, aby sme ich mohli použiť vyššie. Ivan zatiaľ neohrozene postupoval ďalej. Kto nepozná tento kolotoč v stene, ťažko to pochopí. Na obed sa zatiahlo a začal fúkať studený vietor. Čas monzúnu sa neúprosne blíži, ale počká to ešte aspoň mesiac. Taká zima v Afrike, normálne sme sa museli obliecť. Ivan Be nám už začal dýchať na päty. Práve v čas, lebo došla batéria. Ivan Kely si zase rozodral kotník a rozhodol sa, že dá ešte dva nity a pôjde prespať dole. Chcel si poriadne ošetriť boľavú nohu. Dosky neprotestoval, budeme teda spolu spať na portal ledgi. Ivan Kely ešte dorazil kolmú pasáž a odporúčal sa do doliny.

Na prvom konci som ho striedal ja. Bolo len tri hodiny poobedie a každý nit je dobrý. Ivanko nám ešte postavil policu, zobral vybitú batériu, zaželal dobrú noc a zmizol dolu. Do večera som ešte picol ďalšie 4 nity, všetky z háčika. Je to pekný adrenalín, najmä, keď v ňom visíš 7 - 8 metrov nad posledným nitom. Okolo 17:30 sme skončili s postupom hore a začali zostupovať. Dosky ma spustil dole a počas jazdy som si obzeral kadiaľ sa to vlastne valíme hore. Krásne lezenie, super žula, na ktorej je žltý mach. Klasifikácia bude v týchto miestach minimálne za osem. Zajtra by sme mali byť už v dvoch tretinách steny a mať za sebou 9 dĺžok. Out of Africa je tak 20 metrov vľavo. Dosky ešte zlanil o 50 metrov nižšie pre spacáky. Dnes sa riadne nalietal hore - dole a ja som zatiaľ upratoval na polici. Chaos vo veciach je tá najhoršia vec pri lezení veľkých stien. Kým ku mne došplhal, všetko bolo tip-top. Škoda, že nemáme so sebou pivo. Začalo sa stmievať. Trochu sme pojedli, 2 suché bagety a vypili kvantá vody. A potom to prišlo, nezabudnuteľná pohoda v stene. Vyvalili sme sa do spacákov, spomínali na lezecké zážitky. Dosky začal čítať Jamesáka a ja písať denník. Hargaš, šéfredaktor nášho časopisu, by z nás mal radosť. Jamesáčik na Madagaskare, 350 m nad zemou v stene Tsaranoro Kely. Zážitky z police sú úžasné. Je 20:00, obklopila nás úplná tma. Tam dolu vidieť náš lampáš v tábore. To úradoval Doul. Premohla nás slastná únava. Zajtra pokračujeme.