32. Portal ledge to istí

Štvrtok 5. 10. Včera Ivan Kely osadil v takej tupej špáre 2 gebule, teda copperheady. Zázračná to vec. Položíš gebulu, teda medenú, či hliníkovú hlavičku na skalu, z ktorej trčí drôt. Začneš po nej tĺcť kladivom a ona sa tá potvora tak zakusne do skaly, že drží. Jednoducho si do nej sadneš a hotovo. V noci som sa na polici zobudil prvýkrát okolo polnoci. Potreboval som čúrať. Druhý raz som sa zobudil o druhej ráno. Začalo fúkať a spal som len tak prikrytý spacákom. Zabalil som sa do Dežkovho ARCTICu do -20 a pokračoval v tavení. Cítil som sa už vyspatý a len som tak podriemkával. Ležal som pri stene a trochu mi bolo tesno, nemohol som sa obracať bez obmedzení ako na zemi. Ale aj tak je portal ledge vynikajúci výmysel. Na tomto mieste bez police by sme nemohli existovať. Pred šiestou vykuklo slniečko a to zobudilo aj Doskyho. Začali sme postupne upratovať materiál. To je vždy nekonečný chaos. Nepotrebné veci do svine a to čo budeme potrebovať na sedačku. Po siedmej vyrazil ako prvý hore do boja Dosky. Došplhal na najvyššie miesto, každý zaujal svoju pozíciu a začal liezť. Za chvíľu osadil dva nity. Na tejto malej polici bude štand. Vŕtačka sa len ťažko zakusovala do skaly. Zase je vrták tupý. Už máme len jeden, ktorý sme predvčerom vydrankali z kempu. Máme ešte jeden starý, ktorý sme nabrúsili pilníkom, ale koľko vydrží je otázne. Nedá sa nič robiť, nasadili sme posledný. Keď sa zatupí, potom sa budeme trápiť.

Zo štandu to vyzeralo ťažko. Nad nami bola previsnutá bulva. Dalo sa obliezť zľava aj sprava, ale aj rovno by to asi pustilo, hoci veľmi ťažko. Ivan Be sa rozhodol doprava. Pravičiar jeden. Keď traverzoval, na štande som ani nedýchal. Odliezol 4 metre. Keby padol, je na mne. Zavesil háčik. Zrazu sa mu pol lišty zlomilo, ale zostal visieť. Paráda. Tu mal byť Simko, zábery ako sviňa. Ivan sa nakoniec uhniezdil. Odľahčil ešte nohou 15 kg cez druhý háčik a už pýtal vŕtačku. Len nech teraz neskydne. Neskydol. Došla však batéria. Beštia jedna. Diera vyšla len na malý nit. Ale aj ten je dobrý. Ešte klepkot kladiva a adrenalín je v ťahu. Bolo deväť a ak nám odspodu nedôjde posila s batériou na dnes sme skončili. Ivana som spustil na štand, spravili poriadok s materiálom a zlanili 50 m nižšie na portal ledge. Budeme tu čakať do druhej. Slniečko nám pekne svietilo. Ivan čítal Jamesáka a ja som sa pustil do písania. Málo je takých bláznov. O 10:00 sme zbadali pohyb v našom tábore dole. Práve vyštartovalo auto so spásonosnou batériou. V camp Catta sa od neho oddelila postava. Bol to Ivan Kely. O jedenástej už škriekal pod stenou a začal šplhať. Dnes ešte teda niečo stihneme. Ak teda vydrží počasie. Zatiahlo sa a začal fúkať studený vietor. Ivanko k nám dorazil na obed so suchými bagetami, vodou a batériou. Stihol to za 2 hodiny, riadny šprint. Napráskali sme sa a okolo jednej poobede sme už boli zase hore. Počasie nám začalo robiť problémy. Zbiehali sa mraky, vietor ešte zosilnel a portal ledge plápolala stenou. S Ivanom sme komunikovali iba posunkami. Dosky natiahol ešte tri nity doľava, čím sa dostal po traverze na začiatku dĺžky opäť nado mňa. Zahrmelo, po prvýkrát počas našeho pobytu a zachvátila ho panika. Po 3. zahrmení ju preniesol aj na mňa. Za nami zúrili 2 búrky a keď som zbadal blesky súhlasil som s okamžitým zostupom. Búrku v stene som už zažil a je to des. Si vydaný na pospas prírode. Zabezpečili sme matroš a prvé kvapky ešte urýchlili náš zostup. Napravili sme policu, zaťažili ju vŕtačkou a spacákmi vo svini. Za tú polhodinu sa počasie výrazne zlepšilo. Prestávalo fúkať a obloha sa čiastočne roztiahla. Bolo 15:30. Niekde vzadu za Le Dondy ešte zúrila búrka, ale nad Tsaranoro bol už kľud. Riadne sa nám uľavilo. Tentokrát to dobře dopadlo… Naspäť hore ísť už nemalo význam. Kým by sme sa opäť pripravili bolo by 5 hodín. A tak sme frčali dole. Zbalili sme nepotrebný matroš a vyrazili do kempu. O piatej sme stretli Šaňa s Radom. Smiali sa nad našou odvahou. Ale keby boli hore, rozhodli by sa rovnako. Pár posmeškov ešte nikoho nezabilo a my sme živí a zdraví. Povedali sme im najnovšie informácie zo steny a už pokračovali hore prespať na portal ledge. O chvíľu sme s Doskym dorazili do nášho tábora. Večera, posledné pivo, scedili sme aj vínečko a o ôsmej večer zaľahli. Po 2 dňoch v stene som bol riadne vyzváraný a zaspať bolo veľmi jednoduché. Stačilo zatvoriť oči a začať počítať. Jeden, dva, tri…