34. Dralako Avao
|
Piatok 6. 10. - Ráno bolo opäť krásne a teplé. Front prešiel. Slnko sa opäť na nás usmievalo. Dnes budeme sledovať postup Šaňa s Radom. Nejako si prispali a žumarovať začali až o ôsmej. Ale potom sa rozfrčali ako blázon. Okolo poludnia boli už o celých 80 m vyššie. Stena sa položila a do večera urazia ešte pekný kus. Keby to zajtra dokončili bola by to paráda. V lóži sme sedeli traja a to Ivan Be, Ivan Kely a moja maličkosť. Ďalekohľad putoval z ruky do ruky aj s našim komentárom. Zobkali sme kapustový šalát s olivovým olejom, mňam. Dnes poobede zásobujem tých v stene ja. Počkám, kým Calvin dokončí obed, zbalím vodu, posledné nity a jáá hore.
Doobeda som sa venoval aj kultúre. Poprosil som Calvina, aby ma naučil nejakú miestnu domorodú pieseň. Zaspieval mi a zahral peknú s chytľavou melódiou. Ešte slová, preklad, akordy a noty a už to len chytiť do uší. Ale to hádam nebude problém. Je to pesnička Dralako Avao z oblasti Tuleáru na východe ostrova o miestnych rybároch. Za zarobené peniaze idú do krčmy a všetko prepijú, podobne ako Slováci.
DRALAKO AVAO
Chorus: Dralako Avao lehiroa nahamamo anao eh, iha lehiroa tsy misy antony. (Ak máš
peniaze chlapče, tak sa vždy opiješ, chlapče to nie jenič dobré.)
1. Fiopioke, lanja antsoro, lafa mamo, tsy mahay moly, eh. (S batôžkom na ramene, keď
si opitý, nevieš trafiť domov.)
2. Rano mahery, ity Fiherena, naha vevy aja ampela raike. (V silnej vode rieky Fiherena sa
utopilo jedno dievča.)
3. Mivegnatyke, mivegnaroy, lafa mamo mifaneboebo. (Potácaš sa sem, potácaš sa tam,
keď si opitý, zapárate jeden do druhého.)
4. Tana malaza ity Toliara, tana malaza maro ampela tsara. (Mesto Tuleár je slavne,
slávne mesto s množstovm pekných dievčat.)
O 12:45 som vyrazil mierne naložený trochu si zašliapať a zažumarovať. O druhej som bol pod stenou Tsaranoro Kely. Šaňo s Radom boli už za zlomom steny a nebolo ich už vidieť, tak boli vysoko. Založil som žumary, chytil rytmus, ľavá, pravá a stúpal ako Dosky. Na moje prekvapenie tesne pod portal ledgou som ich zbadal zlanovať. Na polici sme sa zvítali. Problém bol v tom, že im došli nity. Natiahli posledné fixné lano a ešte 60 m lezecké na udicu. Sú 80 metrov od vrcholu a zajtra by to mali doliezť. Nity ich veľmi potešili, lebo ináč by ich čakala drina ručného vŕtania. Strava, ktorú som im doniesol bola ešte teplá a hneď sa do nej pustili. Zobral som vybitú batériu, prázdne fľaše, dohodol sa na zajtrajšom postupe. Rozlúčili sme sa a začal som zlanovať dole. Pekne si na polici posedia a pokecajú s plným bruchom Doulových dobrôt.
Cestou do tábora som rozmýšľal ako najlepšie využiť čas, ktorý nám zostáva do odchodu. V sobotu ráno, teda zajtra, pôjde Dosky zásobovať, ak chalani dolezú, zrušíme poobede fixy. S Ivanom Kely pôjdeme na trh kúpiť chýbajúce potraviny. V nedeľu nafotíme a ešte raz vylezieme Black Magic Woman, v pondelok všetci do novej cesty na Tsaranoro Kely, vyliezť a nafotiť, v utorok rest, streda s Doskym do Life in Fairy Tale na Atsimo, zvyšok chce liezť cestu Rainboto, štvrtok oddych a prespať na kopci Langera, v piatok ráno nafotiť skupinu Tsaranoro a ako klinček si picnúť La Crabe na Mitsin Joarivo, teda ak Rado bude chcieť alebo na Vatovarindry cestu Veloma Madagasikara. Poobede sa vrátiť do nášho kempu a vyraziť na trip do Tuleáru. Rado so Šaňom asi nepôjdu, zostanú tu s Doulom. Chceli by sme sa vrátiť v pondelok večer a v utorok odchod do Tany. Je toho veľa, uvidíme, čo z toho výjde.
O 16:30 ma už čakala večera v tábore. Večer som robil poriadok v stane a objavil neuveriteľnú vecičku. Rado tam mal schovanú slivovičku, asi tak pol litra. Keď som to oznámil Ivankom, museli sme si z nej uhnúť, nedali sa zastaviť. Potom sme vrátili fľašku akože nedotknutú naspäť, ešte bude, čo oslavovať. Klasicky o ôsmej večer sme zaľahli. Pri zaspávaní mi stále chodila po rozume pieseň Dralako. Aj v noci, keď som šiel do latríny, spieval som si fiopioke lanja antsoro…