36. Foto výlet

Nedeľa 8. 10. - Dosky nenastavil budík a zobudil som sa až o piatej. Ivan bol rozospatý a odmietol vstať. Navaril som si čaj, sladkú ryžu, zjedol bagetu s maslom. Vyrazil som sám o šiestej a to už boli steny celé osvietené. Aspoň, že mi Dosky požičal jeho foťák s tristovkou telkáčom. Ak budem na Langere okolo 9:00, ešte stihnem, čo to pofotiť. Cestou ma napadlo, že by som si mohol trochu rozvičiť svaly na bacharovom rebríku v Camp Catta. Hneď za ním je lezecká telecvičňa s rozličným náradím. Zamieril som tam, zamakal si, spravil pár prešahov v previse. Hneď sa človek lepšie cíti. Pokračoval som v ceste a občas spravil krátku foto prestávku. Počasie bolo nádherné a horúčava už od skorého rána veštila riadny výpek. Presne o deviatej som dodupal do sedla medzi 2 vrcholmi kopca Langera. Steny boli super nasvietené a môže začať fotenie. Detaily, celkové zábery, samospúšť na zábery s batohmi od Dežka. Samozrejme, že som si telkáčom pozeral aj našu novú líniu a hľadal slabinu vo vrcholovej hlave. Tam budeme zajtra bojovať. Prezrel som si aj La Crabe, Piolovu cestu na Mitsinjo Arivo a zaspomínal na náš spoločný boj s Radom v tomto prásku. Stihneme ešte do nej udrieť a voľne ju vyliezť?

Vycvakal som 2 filmy. Keby zábery vyšli, bol by som veľmi rád. Diáky zoskenujem, dokreslím cesty na počítači a pošlem Lindsaymu do britského časopisu High. Určite bude mať radosť. Chvíľu som ešte ležal, rozjímal a o 10:30 sa vydal na spiatočnú cestu. V sedle som stretol trekkerov z Camp Catta. Pár zdvorilých viet a pokračovali sme svojou cestou. Ja som si to namieril pod Tsaranoro Kely zobrať batériu do vŕtačky, ktorú tam nechal včera Dosky. Ozaj nechápem, prečo ju nezobral dole. Z kopca Langera som zbehol do údolia a chcel preskočiť potok. Upútalo ma však niečo, čo ma zdržalo vyše polhodinu. Potôčik vytváral bazénik hlboký pol metra a dlhý tri. A tá voda. Ako v kúpeľoch Ranomafana, tak na 35 stupňov vyhriata od slnka. Skočil som do nej nedbajúc všetky rady o škodlivosti kúpania na Madagaskare, ponoril sa a lebedil si. Mal som k tomu aj pekný výhľad, priamo na našu stenu. Zostal by som aj dlhšie, ale povinnosti volali, batérie treba dobiť.

O 12:30 som bol pri našich batohoch pod stenou. Zobral som, čo som potreboval a začal zostupovať do tábora. O 13:30 som sa dovalil riadne smädný. Šaňo práve dovaril polievku a hneď ma aj ponúkol. Perfect timing a dobrú chuť. Chalani potom dostali záparčivú náladu. Doul a Jack odišli bez našeho vedomia do Fianar a nepovedali to ani Calvinovi. Zastrájali sa, že im to vytmavia. Ja som s nimi aj súhlasil, len sa mi nepáčil spôsob. Vraj sa chceli povoziť na aute a teraz, keď si ho Jack s Doulom zobrali, nemali na čom. Keby to včera povedali, určite by naši sprievodcovia nešli preč. Starajú sa o nás, máme sa perfektne. Jasne, že si za služby platíme, ale myslím si, že sa medzi nami vytvoril pekný priateľský vzťah a nerád by som bol, keby ho hocičo ohrozilo. Všetko nám ide nad očakávanie dobre. Jedine Dosky sa ma zastal, že kvôli takejto prkotine netreba rušiť pohodu. To je tá nečinnosť, keby sme liezli, na takéto malichernosti by nebol čas. Díky Ivan, máš to, už neviem po koľkatýkrát, u mňa. Podľa mňa by stačilo to jemne Calvinovi naznačiť a ten to už dá určite do poriadku.

Dosť bolo neplechy, treba sa sústrediť na zajtrajšok. Naša cesta volá a to chce kľud. O piatej poobede došli Jack a Doul aj s dobitými batériami. To vylepšilo všetkým náladu a naši výletníci dostali na moje potešenie len slabú hubovú polievku. Ešte niečo zjesť a skoro zaľahnúť. Budíček je o tretej ráno. To bude dlhý deň.