40. Everything is in Your Mind

Streda 11. 10. - Hore sme boli už pred štvrtou. Plán bol nasledujúci: budeme liezť v trojici s Ivankami a Šaňo pôjde s nami fotiť a vo štvrtok sa vymeníme. Calvin išiel s nami. Potreboval sa vyvenčiť a chcel vidieť kadiaľ naša cesta vedie. O 6:15 sme boli pod stenou. Nakoniec sme sa rozhodli liezť ako 2 dvojky až po fixné laná, čiže 4 dĺžky, kde sa sa Šaňo odpojí a začne fotiť. Tri, dva, jedna, štart a Dosky vypálil. Za ním na lane Šaňo a potom my dvaja s Ivanom Kelym. Prvá dĺžka je spoločná s Out of Africa. Budem sa snažiť každú oklasifikovať podľa francúzskej klasifikácie, ktorá sa tu používa. Tá prvá je položená, má 55 m a je za 5+. V druhej, ktorú som liezol ako prvý, ma postihlo Waterloo. Na 60 m je v nej len 5 nitov. Len v nej nespadnúť. Konečne som pochopil prečo talianskeho horolezca Vitaliho volajú bastardo. Tetno chlapík dáva nity tak nepríjemne, že si vyslúžil túto prezývku. Asi aj ja tak začnem volať Ivana, teda ak to prežijem. Skala je trochu lámavá. Päť metrov nad 2 nitom som v jednom momente ulomil chyt aj stup a stihol vykríknuť len jaj jáj. Letel som pekne dlho a riadne sa vystrašil. Skôr som bežal ako letel. Počas pádu som sa otočil a prepletal nohami po skale ako Carl Lewis. Ivan našťastie dával pozor a sledoval môj boj o život. Fungovali sme ako jeden skvele zohratý organizmus. Povoľoval mi lano a dal mi veľký preklz. Veľká vďaka Ivan, dopadol som ako do perinky. Ale vystrašený som bol parádne. Já, fú. Padnúť v položenej platni za 6a+, kde je každý meter no hand rest 15 metrov, to je už riadna držka a chce to ozaj experta. Rozdýchal som to, pospomínal všetkých svätých a nastúpil som do dĺžky ešte raz. Taká maličkosť ma nesmie odradiť. Rýchlo som ju preliezol. Na štande mi mohol Šaňo jasne čítať z tváre, čo som prežil. Tretia dĺžka padla našťastie na Ivana a mohol som sa spamätať. Ešte som sa trochu klepal, ale bolo to už trochu lepšie, 50 m, 6a+, 4 nity. Divočina ako blázon, alpinizmus prvej triedy. Do 4. som nastúpil s odhodlaním, nech sa deje, čo sa deje. Zhlboka dýchať, ešte raz zhlboka dýchať, pevným krokom vpred, 45 m, 6a+, 5 nitov, hneď je ten pomer lepší. Aj som sa trochu menej bál. Na štande už začínali fixy a tu sa Šaňo sa ujal svojej žurnalistickej práce.

Dosky medzitým už natiahol 5. dĺžku, typická Šaňovina, 50 m, 6b+, 4 nity, dá sa tu však založiť jeden čok, aká to radosť. Začínalo byť riadne teplo, tmavá skala bola horúca ako pec. Adventure pitch už v kolmej stene. Hrozil tu 20 metrový pád, ktorý by sa asi dal prežiť, ale určite by sme to už zabalili. Ďakujem pekne, bravó Dosky. Teraz je na ťahu Ivan Kely. Šiestu dĺžku previsnutým kútom a 7. rajbasom si totiž vybral on. Pôvodne sme plánovali ich liezť ako jednu dlhú, 60 metrovú, ale keďže sa v nej traverzovalo, trenie lana by bola veľmi silné, tak sme ju rozdelili na dve. Žurnalista Šaňo už visel nad previsom a bol prichystaný zvečniť jeho postup. Ivan, predstavenie môže začať. Do kúta je to cez 4 nity. V ňom je špára a potom veľké madlá. Bol som 25 metrov pod Ivanom, ale aj z tejto diaľky kroky, ktoré robil vyzerali super. Založil čočík, nad neho frienda, pár sokolíkových temp, prešah doprava za hranu a ďalšia dĺžka bola za nami, 35 m, 6c+, 4n. Šaňo sa činil, fotiť bolo skutočne čo. Do siedmej sa pustil Ivan rozbehnutý ako parný valec. S Doskym na štande sme nacvičovali úskočné manévre. Ivan liezol kolmo nad nami, nemal nič založené a v prípade pádu sme mu chceli uvoľniť koridor. Prvý nit bol riadne vysoko. Našťastie sa dá 6 metrov nad štandom založiť tutový frendík. Ešte jeden ťažký krok a zapol prvý nit. Nám na štande s Doskym na chvíľu odľahlo a nebezpečie číhalo len na Ivana Kelyho. Teraz začalo ísť do tuhého. Medzi 2. a 3. nitom to rozdýchaval veľmi dlho. Celá skala okolo neho bola biela, magnézium sa rýchlo míňalo. Ivan nešťastne rukami aj nohami stieral po skale a hľadal neexistujúce chyty a stupy. Zhora sa na nás sypal biely prach a Ivanove nadávky v hustých intervaloch. Nakoniec sa odhodlal, spravil pár super krokov a konečne sa cvakol na štande vedľa usmievajúceho sa Šaňa, 25 m, 7a, 3 nity.

Bolo 12 hodín a my len v polovici cesty. Nejako nám to ide pomaly. Dosky vtedy spravil niečo, za čo si ho budem ešte viacej vážiť ako doteraz. Skonštatoval, že na také ťažké lezenie nemá a že by nás len brzdil. Rozhodol sa, že ďalej nepolezie. Počká na Šaňa a keď dofotografuje, zlaní s ním. Gesto hodné prezidenta. Veľká vďaka, ale späť k lezeniu. Pomaly som sa posúval rajbasom hore a doliezol k Ivanovi na štand. Ukázal mi svoje prsty. Deravé ako rešeto. Z dvoch mu vytekala krv. Asi riadne bojoval. Ďalšia dĺžka je teda na mne. Pôvodne chcel ísť Ivan celý pilier a ja som mal liezť hornú časť. Ale aj pre mňa bude lepšie, keď sa budeme striedať. Je to predsa len menší psychický nápor, keď si každú druhú dĺžku oddýchneš. Táto ôsma končí na mieste, kde sme mali postavenú policu. Prvé 3 nity vŕtal Rado ešte v položenom a podľa toho to aj vyzeralo, odlezy 7-8 metrov. V polovici dĺžky som doliezol pod previsnutý pilier. Jeho odistenie bolo už prácou Ivana Kelyho. Krásne lezenie, malé chyty ďaleko od seba. Bolo treba riadne zaberať. K šiestemu nitu sa traverzovalo doprava. Pri ňom bolo oddychové madlo pred záverečným bonbónikom. Siedmy bol o 5 metrov vyššie a pod ním gebule. Jednu som si neodpustil a odistil sa do nej. Ťažké cvakanie, 3 prešahy po lištách a bol som 1 meter pod štandom. Až teraz som si uvedomil ako ma lano po 40 metroch lezenia sťahuje dole. Tu to už nepustím. Prudký nádych, vysoko pravá noha a už som sa húpal na štande, 40 m, 7b, 7 nitov. Šaňovi sa skončila práca a spolu s Doskym začali zlanovať. Klasifikáciu tejto dĺžky som odhadoval na niečo nad 8, o tom rozhodneme až zajtra po tom, ako ju vylezú Rado so Šaňom. Deviata začínala na previsnutom pilieri a končila už v mierne položenej stene, 40 m, 7a+, 8 nitov, a Ivan sa v nej ani nezadýchal. O 20 minút sme boli o štand vyššie. Škoda, že sme nespravili štandy inakšie. Mohol by sa liezť celý pilier ako jedna dĺžka, bola by to riadna pecka, 50 m, klasifikácia 9, vytrvalostné, nádherné lezenie. To však odspodu nemôžeš vedieť. Potom prišlo na rad zase moje trápenie. Opäť Šaňova dĺžka. Prvú polovicu robil Dosky, ešte ako-tak, ale v tej druhej je 10 m odlez a nevidíš nit, ktorý je schovaný za bulvou. To je des! Naviac sa v tejto dĺžke kľučkuje. V hornej platni, krásnej po obrovských chytoch som na každom chyte zápasil s trením. Kvôli strachu som si nacvakal krátke expresy a hore sa mi to skoro vypomstilo. Musel som si vždy naťahať meter lana do zubov, spraviť krok a takto ďalej pokračovať až na štand. Tesne nado mnou sa týčila zneuctená drevená lavička. Cvakol som sa aj do nej a po ľavej strane na ňu vyliezol, 50 m, 6b+, 8 nitov. Jedenásta bola oddychová, 45 m, 6a+, 4 nity, moralista Ivan v nej ani na chvíľu nezaváhal. Ešte dobre, že Šaňo šetril nitmi, lebo by sme skončili 20 metrov pod vrcholom bez istení. Dvanásta, ktorej som sa chcel vyhnúť, padla na mňa. Ale keď chcem cestu vyliezť, nesmiem si vyberať, čo áno a čo nie, treba báchať všetko, čo príde. Stále som mal v živej pamäti Ivankovu dlhú držku. Navešal som na seba matroš, chvíľu sa sústreďoval a vyrazil do boja. Najprv traverz doľava, potom mierne šikmo doprava cez previs k 3. nitu. Od neho kľúčových 6 metrov bez istenia do veľkej diery. Nie je to rajbas, aj keď je to mierne položená platňa. Sú tu malé ostré cuplíky, len ich neulomiť. Sportivy Syncro stoja ako blázon a už si lebedím v diere. "Kazo, ďalej je to už ľahké", počujem zdola kričať Ivana, " frč rýchlo na štand." Po 10 metroch ťažkého lezenia si hovorím, že ma chcel asi povzbudiť. O ľahkom teréne mám iné predstavy. Tu sú centimetrové lišty ďaleko od seba v kolmej stene a naviac Radove odlezy. Od posledného nitu to bola ešte pekná diaľka a ťažké lezenie, takže som bol celkom rád, že som narazil na štand, 50 m, 7a+, 7 nitov. Fantastické lezenie, ešte že Rado so Šaňom zabojovali a natiahli to touto platňou. Čakajú nás ešte 2 dĺžky v známom teréne a sme hore. To by už malo pustiť. Chvíľa oddychu, lebo Ivan ešte temoval zlaňák a jazda pokračuje. Radšej sa na svoje krvavé prsty nepozerá a maká nahor. Ivanovi trvala predposledná dĺžka 15 minút, 35 m, 6b+, 5 nitov. Sú v nej dva pekné bouldre. Teraz už len zlatý klinček. Poslednú dĺžku som robil ja, takže by to nemal byť nejaký väčší problém. Zobral som si deväť expresiek, viacej nebudem potrebovať a vyrazil. Ešte raz som si vychutnal krok vzporom do diery nad 2. nitom, traverz doľava, cvakol posledný nit a konečne štand. Už to končí? Škoda, také krásne lezenie, spravili sme nádhernú cestu. Niečo kričím dolu na Ivana, určite nič zrozumiteľné. Som šťastný ako blcha. Pozrel som na hodinky, 16:40. Čože, liezli sem to 10 hodín? O 5 minút bol pri mne aj Ivan. Uznanlivo sa vyjadroval o tejto dĺžke. Na vrchole Tsaranoro Kely sme ešte 5 minút vychutnávali nádherné pocity na slniečku.

Rýchlo dole k vode a jedlu. V žalúdku mám čiernu dieru. Cestou sme ešte dokončievali zlaňáky. V 11. dĺžke sa nám pri sťahovaní jedno lano tak zaseklo, že sme s ním nemohli ani pohnúť. Otestovali sme to dvaja a držalo fest. Jedného teda hádam unesie. Naviazal som sa na druhý koniec, Ivan ma istil a začal som šplhať hore. To snáď ani nie je možné, lano bolo trikrát obtočené okolo veľkého hrotu, mohli by sme na neho zavesiť aj tank. Lano som uvoľnil a zlanil k Ivanovi. Pomaly sa začalo stmievať. Zneuctenú policu sme sa rozhodli zniesť. Hovienko sa zdalo byť vysušené a držalo ako prilepené. Lenže iba jednu dĺžku. O štand niže mňa ho Ivan neopatrne otrel o skalu bez toho aby si to všimol. "Čo to tu do riti smrdí?", vraví. Príšerný smrad. A už to bolo. Rozotrelo sa nám po lanách. Čo po lanách, po mojich lanách. Teraz boli na dvoch metroch krásne, pekne hnedé. Od hnevu upustil Ivan od svojho predsavzatia zniesť policu dole a šmaril ju stenou s komentárom: "Aj tak si osr..á." Z toho smradu sa nám zdvíhal žalúdok. "Ivan, laná musíme rýchlo vyčistiť, lebo nám ich tá tvoja kyselina celé rozožere." A aj sa do toho pustil. Našťastie sme mali so sebou ešte hajzliačik - chytráčik. Potom už náš zostup nič nekomplikovalo, 250 metrov po fixoch, 3 zlaňáky a boli sme na matičke Zemi. V stene sme zapli čelovky, aby chalani videli, že sme už skoro dole. Všetko sme nechali pod nástupom a valili do tábora. Jack nás čakal a o 20:30 sme už jedli. Bol to mimoriadne vydarený lezecký deň. Zajtra to čaká Rada so Šaňom. My ostatní pôjdeme fotiť a zrušíme fixy.