44. Ifaty

Nedeľa 15. 10. - Do siedmej ráno sme rochnili. Ivankovia sa rozhodli požičať si kanoe a na vlastnú päsť vyraziť ku koralovým útesom. Ja som mal iné plány. O ôsmej ráno idem "chianika baobab", čiže liezť na baobaby. V určenom čase sme došli do dedinky blízkej Ifaty a tam nás už čakal taký picmoch. Anglicky nevedel, ešteže som mal so sebou osvedčeného Calvina. Prehliadka môže začať. Z toho množstva rastlín, čo mi sprievodca prostredníctvom Calvina opisoval, som bol už riadne zblbnutý. Jedna bola na to, aby ženy mali mlieko, ďalšia na potenciu, iná škodí očiam, ďalšia je zase antisérum proti nej…

Už som sa tešil ako po dvoch hodinách budem liezť na baobaby. Čo ma ešte upútalo, boli 15 m vysoké kaktusy Euphorbia Didieracea. Teraz však prišiel rad na baobaby. Lezecké stromy sme našli krásne. "Mianica baobab", hovorím. Náš sprievodca to zle pochopil a vyšplhal sa do výšky asi 8 metrov, aby som si ho, keď to chcem, vyfotil. Vyššie vraj nejde, lebo sa bojí. Manták jeden, myslel si, že som banánový turista zo Západu. "Ideš dole, potvora", kričím na neho, "mianica baobab značí, že ja chcem liezť na tieto stromy." Hneď sme sa s Calvinom do toho pustili. Krásne oblé chyty, madlá. Vyliezol som do výšky, z ktorej sa náš sprievodca vrátil. Nečudujem sa, že neliezol ďalej. Bolo tam totiž treba založiť dve päste do špáry medzi konármi, zabrať do ďalších madiel. Tu sa hodila lezecká zručnosť. Bouldering je bouldering. Calvin fotil ako divý, som zvedavý, či z toho niečo vyjde. Tento boulder bol celkom leziteľný, ale našiel som aj veľmi ťažké, na ktorých som sa potrápil. Na 7 metrov 5 dvojcentimetrových oblín, presne nad sebou, to čo chytíš, tam sa musíš aj postaviť, fix a ďaleký prešah. Jeden miestny špecialista to vraj lezie v pohode. Asi to bude Sharmov bratranec. Potom som našiel ešte jeden, ale v tom som sa nechytal. Ale naň už nelezú ani miestni, lebo vraj zle rodí a prestali sa o chyty starať. Domorodci totiž zbierajú plody a robia z nich baobabí džús a zo semienok tlačia, či lisujú olej. Pekný zážitok hodný 25000 frankov, čo som za návštevu parku zaplatil. Ďakujem.

Z toho trekovania som bol riadne smädný a chcel si na trhu kúpiť čistú vodu, maličkosť 1 liter - 50 korún. Nič som nekúpil, vydržím až do chaty, tam máme pivo za 30. Aký nepomer. Voda tu je veľmi vzácna. Tá, čo sme mali zo studne, prevarená a filtrovaná, bola hroznej chuti. Ivankovia zatiaľ řádili na koralových útesoch. Vrátili sa po troch hodinách veslovania a potápania úplne zničení. Medzi ich najvzácnejší úlovok, okrem úlomkov z koralu, patrila nádherná morská hviezdica. Vyfotili sme si ju a rozhodli vrátiť späť do mora.

Dorazili sme pivo a zaľahli do postielok. Zobudil nás až Calvin o druhej poobede. Bol už čas ísť naspäť pod Tsaranoro. Navarili sme ešte hnusný čaj a vydali sa na cestu do Tuleáru. Toto mesto vyzerá trochu európsky. Je správnym miestom južnej provincie, ktorá je najväčšou zo šiestich. Má cez 50000 obyvateľov. Veľa budov bolo počas nepokojov v roku 1987 zničených, pretože miestni obyvatelia sa búrili proti prezidentovi Ratsirakovi a tak zbúrali hlavne domy Indov, ktorí boli s ním spriahnutí. Po zvrhnutí tohto komunistického vodcu vztýčili domáci vlajku nezávislosti ako demonštráciu ich nesúhlasu s jeho vládnutím.

V Tuleáre je medzi 11:00 - 15:00 siesta a celé mesto odpočíva kvôli veľkým horúčavám. Nachádza sa tu múzeum miestnej kultúry Mahafaly - Sakalava. Ku koloritu mesta patrí Club Zaza, nočný klub, kde frčia diskotéky. Sedemnásť kilometrov od Tuleáru je súkromná botanická záhrada La Table a 20 km smerom na juh lemuje more známa pláž St. Augustin Bay, ktorá bola kedysi útočišťom pirátov. V roku 1644 tu založil britský námorník Richard Boothby osadu, ale zo 120 osadníkov prežili dvojročný pobyt v zátoke len dvanásti. Štyri kilometre odtiaľto sa nachádza jaskyňa Saradrano Cave.

Nič z toho sme nestihli pozrieť, škoda. Zato sme sa najedli v pouličnej reštaurácii, splatili dlh u Calvina doma a už nás Jack hnal na cestu. Bál sa totiž ísť v noci kvôli veľkej kriminalite cez zafírové mesto. Čo sme mali robiť, len sa podriadiť. Cez Ilakaku sme išli už za tmy, ale našťastie sa nám nič nestalo, aj keď sme museli kvôli veľkej premávke párkrát zastaviť. Pobehovali tu riadne týpky. Hneď za mestom už začína národný park Isalo, kde sme chceli prespať voľne pohodení na zemi. Ale aj to sa Jack bál. Toto miesto musí mať skutočne veľmi zlú povesť. Vyhodil nás v jednom zákutí, v malom hájiku a odfičal spať na ranch.