45. Isalo

Pondelok 16. 10. - Úplne náhodou sme spali v oficiálnom kempe na súkromnom pozemku Oasis Camp, ale nikto tam nebol. Možno ho už zrušili, lebo to tu vyzeralo už dlhšiu dobu neupravované. Calvin vravel, že by bolo dobré odísť už pred 6:00, lebo podľa miestnych zvyklostí vtedy vraj chodí vyberač. Podobne ako rangeri v USA, tí však prichádzajú až okolo ôsmej. Neďaleko bol prírodný bazén, v ktorom sme sa neokúpali. O jeho existencii som sa dozvedel až po odchode. O 5:30 prišiel miesto vyberača Jack a odviezol nás k hotelu Relais de la Reine, veľmi exkluzívny, cena za izbu 360000 MF - čo je vyše 50 USD. Pekná paleta. Odtiaľto sme chceli urobiť trek asi 8 km divočinou k ranchu Isalo, kde nás má čakať Jack s autom. Potárali sme sa medzi pieskovcovými vežičkami, pofotili a zastavili sa pri skale, ktorá sa volá Reine d'Isalo - Kráľovná Isalo. Krajina mi veľmi pripomínala svojím výzorom Utah v Spojených štátoch. Všade samé krásne veže a suchota. Zvyšok cesty k ranchu sme absolvovali po upravenej ceste. Lenže Jack nás tam nečakal. Nevedeli sme, čo sa deje a aj Calvinovi to bolo čudné. Neostávalo nám nič iné, ako prejsť až k dedine Ranohira, jedinému miestu, kde by ešte mohol byť. Ivankovia o šliapaní nechceli ani počuť. Sadnú si vraj do tieňa a počkajú na mňa s Calvinom, keď sa po nich vrátime s autom. Dosky dal ešte pokus o stop a čuduj sa svete za 10 sekúnd pri nás zastavilo terénne auto a zaviezlo nás do dediny. Jack tam našťastie bol a práve sa nám chystal oproti. To môže vravieť koňovi, čert sa v ňom vyzná. Zapadli sme do pouličnej hotely - reštaurácie a dali si riadne do brucha. Čo by sme na začiatku nášho výletu na tento ostrov nikdy neurobili, teraz sme brali ako samozrejmosť. Sedeli sme v špinavej drevenej búde, pili a jedli s domácimi kávu, čaj a bagety. Paráda. Ja som ešte nedopil, keď Ivankovia vyrazili na trh. Za chvíľu sa už vracali prenasledovaní tlupou domorodcov. Schyľuje sa k bitke. "Kazo", kričal na mňa Dosky, "rýchlo dopi a padáme. Skúšal som jeden náramok a zlomil som ho, chcú aby som za neho zaplatil." Našťastie sa situácia rýchlo upokojila, keď videli Ivankovu rozhodnosť a veľké svaly.

Národný park Isalo s rozlohou vyše 805 km² je ideálnym miestom na trekking. Sú tu krásne pieskovcové veže. Najznámejšími kaňonmi sú Rat a Monkey dlhé 6 km. Steny sú vysoké 250 m a šírka kaňonov je do 30 metrov. Začínajú sa asi 25 km od strediska národného parku dediny Ranohira. Za vstupné sa platí 50000 MDF. Pri treku cez kaňony sa môžete vykúpať v prírodných bazénikov s teplou vodou. Založili ho v roku 1962 a pomenovali po Francúzovi Salomonovi, ktorý ho objavil. V parku sa dá pohybovať aj s vozidlami 4x4. Pri prechádzke môžete stretnúť Lemura bieleho, ako aj vzácny sukulent Elephant Foot - Pachypodium Rosalatum, taký maličký stromček.

Po odchode z Isalo bol ďalšou našou zastávkou kopec Fandana. Práve tu spravili nemeckí horolezci Albert a Arnold cestu Lemurenschreck. Stena je vysoká do 300 m a široká viac než kilometer. V úmornej horúčave sme sa k nej vydali len dvaja s Calvinom. Ivan Be mal iba šlapky a cez horúcu polopúšť sa mu nechcelo dupať a Ivan Kely sa sťažoval na bolesti hrdla. V polovici cesty sme našli krásny pool - bazénik s teplou a čistou vodou. Zrazu Calvin zahlásil: "Vlado, it is too mafana, I will wait for you in this rano." A tak som zostal pri svojej prieskumnej výprave sám. Dotrekoval som ku stene a našiel, čo som chcel. Kvalita skaly bola veľmi dobrá. Stena síce nemá 900 m ako Tsaranoro, ale aj tých 300 stačí. Celkom zaujímavý terén. Záhada Lemurenschreck bola vyriešená. K autu sme sa s Calvinom vrátili po 2 hodinách úplne vysušení. Zostala nám len bahnitá voda z Ifaty. Fuj, to je grc. Chcel som ísť ešte do lemurieho parku pri Ambalavao, ale Ivankovia ma zrušili. To sú kamaráti. V Antanambao sme za posledné peniaze ešte kúpili víno a cocacolu, zmiešali to dokopy a tak sme prašnú cestu pod Tsaranoro prežili bez ujmy. Do našeho mangového lesíka sme dorazili o 16:30 oddýchnutí a veselí. Našťastie bolo uvarené, lebo ináč by sme zostali aj hladní. Kombinácia ozaj ideálna. Večer sa niesol v znamení vínečka, gitárky, výmeny informácií, kto, čo robil. Rado so Šaňom len spali, jedli, trekovali a kúpali sa. O 20:30 sme zaľahli do stanov. Je to naša posledná noc pod masívom Tsaranoro. Dlho som nevedel zaspať a spomínal na krásne chvíle, ktoré sme tu zažili.