48. V uliciach Tany

madag90.jpg (16622 bytes)
Pod masívom Tsaranoro je rozhádzaných veľké množstvo kameňov.

Streda 17. 10. - Ráno som sa zobudil o 6:30 úplne zlikvidovaný. Ako môžu také malé zvieratká znepríjemniť život. Celé doobedie sme sa ponevierali po Calvinovom dome a o jednej buchli obed zebu s ryžou a šalátom. Potom sme vypadli do Tany za nákupmi. Chcel som si kúpiť 3 veci: cédéčko alebo kazetu s domácou muzikou, najlepšie takú, kde by bolo Dralako, potom peknú knihu v angličtine o madagaskarskej prírode a nakoniec výhonok orchideí. Podarilo sa mi zohnať všetko. Kazetu za 16000 frankov s melodickými domorodými piesňami, samozrejme aj s Dralako, knihu Wild Life in Madagascar za 97000. Peniaze som si musel požičať od Calvina, teda lepšie povedané od jeho ženy Chantal, ktorá má v rodine oblečené nohavice. Kniha je ozaj super, krásne obrázky a vhodné texty. A na poslednú chvíľu sme so Šaňom objavili aj kvetinky, orchideu, ktorá má vraj žlté kvety. Či prežije transport do Bratislavy neviem. Ivankovia zohnali bongá, také obrovské bubny. Cenu zrazili na tretinu a jeden ich vyšiel na 75000.

So Šaňom sme poslali email do Športu, aby sa aspoň niečo vedelo dopredu o našom pôsobení. Posledné bubáky sme oplieskali v obchoďáku Champion. Pohľadnice, syry a dokonca som si bachol aj dva jogurty, mňam. Počas celého pobytu mi vlastne chýbali len jogurty a občas som si spomenul na makovníky. Potom sme už len zabíjali čas u Calvina, pili víno, kecali a čakali na odlet. Podarilo sa mi dokonca aj schrupnúť. O 21:30 sme s veľkou slávou vyrazili na letisko. Check in prebehol bez problémov, ale kým sme sa prepracovali do lietadla, skontrolovali nás asi sedemkrát. Nastal čas rozlúčky. Čo povedať? Misautra tsara be Calvin, Dula, Jack. Možno sa už nikdy neuvidíme. Ale kto vie?

Ivankovia ešte spolupracovali s miestnym policajtom. Dal im 360 francúzskych frankov, aby mu kúpili 4 flašky Johny Walkera. Nesklamali a jeho inštrukcie splnili do puntíka, whisky zostala u babky na záchode. Aspoň jednu si mohli za svoju nadprácu nechať, škoda. Konečne o polnoci sme sa dostali do lietadla. Ešte 5 metrov pred ním mi vyložili policajti celý batoh a podrobne sa pýtali na jeho obsah. Podobne dopadli aj ostatní. Cesta dúfam rýchlo prebehne.