49. Opäť Európa

Štvrtok 18. 10. - Air France si s nami riadne zahrávalo. Večeru začali podávať až o 2:30 a všetkých nás zobudili. Noc sme strávili každý sám so svojimi myšlienkami. Spomínal som si na jednotlivé zážitky a prežíval náš madagaskarský príbeh odznovu pri čítaní mojich poznámok. Super akcia, čo dodať, treba zažiť. Na hodnotenie bude času ešte dosť.

Personál sa správal čudenly klobáseň aj ráno. Raňajky nám dali až okolo desiatej. Sedel som vedľa Doskyho a ten už pomaly začal obhrýzať sedadlá. Obsluhoval nás taký čudný týpek. Ivanovi nedoniesol ani čaj.
V Paríži sme dosadli na čas v upršanom počasí. Znak, že sme v starej dobrej Európe. Sychravo, mlha a žiadne slnko. Presun do ďalšieho lietadla prebehol bez problémov. Tentokrát si Air France u nás šplhlo a všetko bolo ako malo byť. Z okna sme sledovali Alpy. Keď sme začali krúžiť nad Viedňou, zdalo sa nám to ako neskutočný sen. Pristáli sme tesne pre treťou poobede. Pri preberaní sme sa nedočkali Radovej batožiny, asi zostala niekde v Paríži. Treba dúfať, že sa nájde. Air France. Posledné formality a už sme sa zvítali s mojou mamou a našimi kamarátmi Simkom a Kajou, ktorí zabezpečovali transport do Bratislavy.

A to je koniec našho príbehu.
Veloma Madagasikara!

(Radov batoh sa našťastie našiel a na druhý deň mu ho priviezli priamo domov pod Tatry.)