5. Zemepis

Madagaskar je po Grónsku, Novej Guinei a Borneu štvrtým najväčším ostrovom na svete. Jeho rozloha je 596 000 km² a v roku 1996 mal 14 miliónov obyvateľov. Zo severu na juh má dĺžku 1580 a z východu na západ 570 km.

Madagaskar by sa skorej mal nazývať minikontinentom pre jeho veľkú rozmanitosť a rozličné klimatické zóny od dažďových pralesov na východe, cez púšte na juhozápade až po hornaté zalesnené svahy v strede ostrova. Volajú ho aj Great Red Island kvôli všadeprítomnej červenej pôde. Od prakontinentu Gondwana sa odtrhol pred 120 -165 miliónmi rokov, čím sa oddelil od Afriky a Ázie. Dnes ho od Afriky oddeľuje 400 km široký Mozambický kanál. Podnebie je tropické. Na pobreží sú teplotné rozdiely medzi zimou a letom malé, ale smerom do vnútrozemia sa zvyšujú. Na východe prší najviacej (3200 mm) a smerom na juhozápad, kde sa tiahne veľká polopúšť, zrážky výrazne klesajú (menej ako 400 mm). Od decembra do apríla je na Madagaskare monzún a vtedy prší nielen na východe územia.

Najvyšším kopcom je Maromokotro vysoký 2876 m na severe v masíve Tsaratanana. K najväčším riekam patria Mangoky a Betsiboka bohaté na vodu. Pozdĺž východného pobrežia je vybudovaný kanál Pangalanes dlhý 600 km, ktorý kopíruje systém jazier. Používa sa na lodnú dopravu. Z východu Madagaskar obmýva Indický oceán a okolo celého ostrova sú koralové útesy. Väčšina krajiny je v tropickej zóne, v južnej časti pretína ostrov obratník Kozorožca.

Hlavným mestom je Antananarivo, nachádzajúce sa v strede ostrova, vo výške 1200 - 1400 m nad morom. Má okolo milióna obyvateľov. Madagaskar je rozdelený na 6 provincií: Antsiranana (Diégo-Suarez), Mahajanga (Majunga), Toamasina (Tomatave), Antananarivo, Fianarantsoa a Toliary (Tuléar) s rovnomennými hlavnými mestami.

Táto krajina patrí medzi najchudobnejšie krajiny na svete. Najpriemyselnejším centrom je Antsirabe južne od hlavného mesta. Neďaleko Antananarivo, 20 kilometrov severne, sa nachádza aj bývalé kráľovské mestečko Ambohimanga. Dnešný malgašský národ sa formoval z prisťahovalcov, ktorí sem prišli v niekoľkých migračných vlnách z Afriky, juhovýchodnej Ázie a z arabských krajín. Prví sa objavili asi pred 2000 rokmi. Na ostrove sa nachádza 18 etnických skupín. Najpočetnejšiu tvoria Merinovia a Betsileovia, ktorí obývajú územie okolo hlavného mesta. Etnické a jazykové rozdiely sa postupne stierajú a od 19. storočia, kedy sa krajina zjednotila, sa začal utvárať malgašský národ. Počet obyvateľov sa prudko zvyšuje a takmer polovica je mladšia ako 21 rokov. Viacdetné rodiny sú pravidlom. Okrem toho žije na Madagaskare okolo 100000 cudzincov.

Madagaskar je pre zoológov a botanikov rajom. Súčasné zastúpenie rastlinstva a živočístva je vo veľkej miere odlišné od Afriky. Charakterizuje ho množstvo endemických druhov, ktoré sa vyskytujú iba na tomto ostrove. Najvzácnejšie rastliny rastú v dažďových pralesoch na východe krajiny, ktoré patria medzi najhustejšie na svete. Počet druhov bambusov a orchideí vysoko prevyšuje ich výskyt v Afrike. Napríklad je tu viacej ako 1200 endemických orchideí a v masíve Tsaratanana je viacej bambusov ako na celom čiernom kontinente. K najkrajším pralesom patrí ten v národnom parku Ranomafana. K ďalším raritám Madagaskaru patria stromy baobaby. Sedem z deviatich druhov rastie iba tu. Domorodci ich nazývajú Reniala, čo znamená matka (otec) lesa. Vyskytujú sa v suchších juhozápadných častiach ostrova, hlavne v okolí mesta Morondave.

Aj fauna je od pôvodnej Afriky značne rozdielna. 41 percent vtákov a viac než 90 percent hadov sú endemity. Nie sú tu žiadne pôvodné kopytníky, mačky a psy. Pozornosť si zaslúžia hlavne lemury (32 druhov, Lemuroidea), vzácne poloopice. Slovo lemur má latinský pôvod a označovalo zlých duchov zosnulých, ktorí sa túlajú po lesoch a naháňajú ľudí. Patria k nim aj najmenší primáti makiovia (Pygmy Mouse Lemur) s hmotnosťou 35 gramov. Niektoré z lemurov si už zvykli na ľudskú prítomnosť a sú dobrou turistickou atrakciou. Ich škrekot naháňa strach a dobre ho počuť na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Najznámejším plazom je chameleón. Jeho schopnosť prispôsobiť sa farbou okoliu je neuveriteľná. Na Madagaskare je viacej ako 70 druhov hadov (žiadny nie je smrteľne jedovatým), vyše 200 typov žiab, väčšina endemické a veľmi vzácna korytnačka Plowshare. Príchodom ľudí vyhynulo veľké množstvo zvierat, napríklad najväčší známy sloní vták, vysoký 3 m a vážiaci 450 kg, slonia korytnačka ako aj madagaskarský trpasličí hroch. Osadníci z Ázie zaviedli na ostrove svoje zvyky - klčovanie a vypaľovanie. Napríklad v rokoch 1960 - 85 bola polovica lesov zlikvidovaná kvôli vytvoreniu pasienkov pre dobytok zebu, dovezený sem z Indie. Madagaskar je najviacej zničenou krajinou na svete a ešte aj teraz každý rok 1/4 ostrova horí v plameňoch. Vypaľovaním sa likviduje nielen flóra, ale aj prítomná fauna.

Postupne pod dozorom svetových ochranárskych organizácií vznikajú prísne rezervácie a národné parky. Dlhodobým cieľom je naučiť domorodcov žiť v súlade s prírodou. V roku 1988 Svetová banka vyhlásila na Madagaskare 20 ročný environmentálny plán na obnovu prírodného dedičstva.