8. Trek pod Tsaranoro
|
Teraz vysvetlím prezývku Rasťa Simko. Ešte v Tana sa ma Calvin na letisku spýtal, ktorý je to ten Simko. Prvý náš kontakt s Madagaskarom bol totiž cez Rasťa, ktorý poslal Calvinovi fax. Podpísal sa Simko a prezývka bola na svete.
V noci som spal ako zarezaný. To je režim, ktorý mi vyhovuje. O 21:00 ísť spať a vstávať o piatej ráno. Ráno sme riešili vážne problémy ako dostať všetok materiál, technický aj ľudský, do základného tábora. Z dediny Antanambao je to pod Tsaranoro 18 kilometrov po veľmi zlých cestách a Calvinova herka by takúto záťaž jednoducho nezniesla. Rozhodli sme sa ju zachrániť a nechať ju zaparkovanú v neďalekej kresťanskej misii. Plán presunu bol nasledovný. Všetku batožinu nahádžeme na Jackovo auto a spolu s Dulom pôjdu do BCčka. My ostatní s Calvinom si zatrekujeme. Aspoň spoznáme Afriku, hovorili sme si. Jack nám pôjde naľahko oproti a zvyšok cesty sa odvezieme. Vyrazili sme o pol deviatej už v peknom výpeku. Cesta sa kľukatila vyschnutou stepou popri riečke Sahanambo cez dediny Avodia a Vohitsoaka, kde hrdo viala madagaskarská vlajka. Všetky domčeky boli úplne červené, postavené z pálených tehál. Práve Vohitsoaka je centrom tejto oblasti, asi preto tá vlajka. Cestou sme stretávali množstvo domorodcov, s ktorými sme sa úctivo zdravili slovom akoriabe, čo je niečo ako ahoj. Rozhodnutie ísť 18 kilometrov horúcou africkou krajinou sme rýchlo oľutovali.
|
Ešte že, sme občas natrafili na mangové stromy a mohli sa schovať v tieni ich korún. Voda sa rýchlo míňala a museli sme prejsť na úsporný režim. Napriek veľkému hicu sme sa potili málo. Vzduch bol suchý, nepršalo tu už sedem mesiacov. Pred nami sa týčil horský hrebeň Andringitra rovnomenného národného parku s najvyššími kopcami v oblasti Donde a Pic Boby, 2658 m. Od dediny Vohitsaoka, v polovici cesty, nás už dupanie prestalo úplne baviť. A Jacka stále nikde. Náš peletón sa postupne predlžoval a každý zostal so svojím trápením sám. O 12:30 sme sa dočkali tej najlepšej vzpruhy a rýchlo zabudli na únavu a smäd. Zjavilo sa pred nami Tsaranoro, náš vysnívaný kopec s celým masívom. Zľava to je Vatovarindry, Mitsin Joarivo, tri vrcholy Tsaranoro - Atsimo, Be, Kely, ďalej Karambony a Lemur Wall. Tesne pred jednou sme dorazili k malej dedinke pozostávajúcej z 10 - 15 domov. Hneď vedľa sme zbadali v mangovom lesíku naše auto. Jack a Dulá sedeli na kempingových stoličkách a drinkovali pivo. Asi zle pochopili naše inštrukcie. Já si připlatím a už sme pili s nimi. Hneď sa pri nás zhrčila celá dedina. Miesto kam si posadali sme nazvali hľadisko, pretože celý náš pobyt pravidelne aspoň polovica obyvateľov pozorne sledovala, čo práve robíme. Hlavne deti boli veľmi pekné a milé. Nastal príhodný čas rozdať darčeky. Mikulášom sa stal Simko. Perá, balóniky, nálepky a iné čačky našli nových majiteľov. Dedinka sa volá Antanambao
|
Kely a má 55 obyvateľov. Práve na jej území sa nachádza mangový hájik nášho základného tábora. Budeme musieť ísť k náčelníkovi, 80 ročnému starčekovi na audienciu a zaplatiť za prenájom na celý šesťtýždňový pobyt 75000 frankov, čo je asi 11 dolárov. Čo je v porovnaní 20 USD za deň a osobu v neďalekom horolezeckom kempe ozaj bagateľ. Rád by som skomentoval náš zdravotný stav. Ivo bol ešte chorý, Rado chrchlal ako starý dedo, Šaňo bol úplne v riti, hrdlo červené ako upečený rak, Simka to práve chytalo, ja som bol už z najhoršieho vonku, jediným zdravým bol Dosky. Lazaret jedna radosť. Aklimatizácia prebiehala podľa plánu.
Postavili sme si stany, rozvešali lezecké cingrlátka a začali sa zoznamovať s okolím. Studňa na vodu je asi 150 metrov od nášho lesíka. Smerom ku skalám Dulá vykopal pod stromom Wcko, dokonale premyslené. Máš z neho perfektný výhľad na steny a samozrejme, čo je ešte lepšie, aj na používateľa vidieť zo všetkých svetových strán. A tie steny vyzerajú skutočne fantasticky. Len, čo najskorej ísť liezť. Naši sprievodcovia si riadne uhli, rehotali sa ako o život a hrali domino. A tak sme si vymenili úlohy. Spravili sme večeru a čo nedojedli, zhltli sme my. Keďže sme boli riadne vybití, veľmi skoro sme zaľahli. Suavatury - dobrú noc!