9. Prvá cesta - Ebola

Piatok 15. 9. - Ráno sa k lazaretu pridali zvyšní dvaja slovenskej časti expedície Ivan Be, čiže Ivan Veľký (Doskočil) a Simko. Obidvoch riadne začalo bolieť hrdlo. Najzdravší som bol asi ja, a to som sa cítil pod psa. To bude v stene vyzerať. Dnes sme sa totiž rozhodli, že udrieme na zoznámenie niečo kratšie, na Lemur Wall. Najprv sme otestovali náš záchod s oknom dokorán a už sme si to všetci valili do kempu Catta po najnovšie lezecké informácie. Tábor je umiestnený blízko stien v peknom lesíku. Centrom je zhora krytá jedáleň, ktorá slúži aj ako krčma a lezecké centrum. Tento rok tu bolo veľmi málo horolezcov, zatiaľ len Poliaci, celý august. Odišli dva dni pred naším príchodom. Vyliezli novú cestu na Tsaranoro Kely Cucumber Flying Circus klasifikácie 7b+. Z tieňa jedálne do afrického výpeku sa nám veľmi nechcelo odísť, pretože sme po včerajšom treku boli ešte riadne zlikvidovaní. Ale ak chceme liezť, jednoducho pod stenu vyšlapať musíme. Za chvíľu sa hore svahom pod Lemur Wall plazilo šesť chromých panákov doprevádzaných čiperným a zdravým domorodcom Calvinom. Simko mu požičal lezečky a vraj si skúsi po prvýkrát siahnuť na skalu. Pod stenu sme sa doplazili s oddychovaním v každom tieni okolo 11:00. Ja som mal veľkú výhodu, lebo som si svoj tieň nosil stále so sebou. Starý dáždnik sa na tento účel perfektne hodil. Ďalekohľadom sme začali skúmať štruktúru skaly.

Vyzerá to úžasne, všade samé kizy, ak nebudú lámavé, krajšie lezenie si neviete predstaviť. Ivankovia sa rozhodli pre cestu Pectorine klasifikácie 6b A0. Zobrali so sebou vyvenčiť aj Calvina. A zaliezol si dobre. Po 4 metroch ho nevládneho s obrovskými bandaskami spustili dole. My ostatní sme sa rozhodli pre šesťdĺžkovú Ebolu za 6c. Pod stenou som naháňal kvôli fotkám jaštericu. Zrazu mi vo foťáku niečo zaškríkalo a odmietol ďalej spolupracovať. Hovädo jedno, tvrdohlavo sa mi vysmieval a húdol si svoje. Na displayi mi oznamoval hlásenie U6. Keby aspoň U2, to by sa dalo počúvať.

Do Eboly sme nastúpili o dvanástej ako dve lanové družstvá. Simko so mnou ako žurnalisti sme šli prví a hneď po nás Šaňo s Radom. O 12:30 zašlo slnko a v stene bol príjemný chládok. Celý masív Tsaranoro je obrátený na východ a ráno do stien búšilo slnko hneď od svitania. Prvú dĺžku liezol Simko. Bola to plazenica za 6a. Druhú, 6b, už do kopca po dobrých chytoch som drel ja. Bolo to delikátne lezenie po trochu duniacich plackách a volantoch, ktoré na prekvapenie držali. S takou skalou som sa stretol iba na nemeckých pieskoch. Všade volanty, ktoré sa dajú držať zo všetkých strán. Paráda. Do tretej za 6b+ sa pustil Simko a kým sa odhodlával od nitu k nitu, prešlo vyše hodiny. Cesty sú to totiž odistené nitmi, ale vzdialenosť medzi nimi je niekedy alpinistická, pravidelne 5 - 6 metrov a nezriedkavo aj viac. Stenou fúkal studený vietor a so Šaňom a Radom sme kvalitne mrzli. A to sme v Afrike! Keď som doliezol za Rasťom na štand, našiel som v ňom visieť len kôpku nešťastia. Prstíky boleli, lezečky tlačili, raz bolo zima, potom zase teplo…, všetko bolo nanič. Do štvrtej, asi najťažšej za 6c, som nastúpil, aby sme nezdržovali, s duchom pretekára.

Previsnutý problém po malých chytoch pustil hneď a aj ako sviňa chorý Šaňo to prefičal ako lokomotíva. Zdecimovaný Simko odmietol rolu prvolezca a prenechal mi jeho dĺžku. Ale v takej skale, to je skutočná radosť liezť. Krásny vangel, oblý kút a naviac dobre zaistený za 6b+. Pri lezení sa väčšinou správam kultivovane, ale teraz som vrieskal nadšením. Posledná, to bola taká pekná rajbasová doliezačka na trenie. O štvrtej sme boli hore. Pri zlanovaní sme príkladne spolupracovali a za 40 minút sme boli pod stenou. Aj Ivankovia už doliezli, ich komentár na cestu bol: "stále rovnako ľahké s dlhými odlezmi."

Rozhodli sme sa, že svoju prvú cestu spravíme tu na Lemur Wall. Stena je kratšia, vysoká do 250 m a na zoznámenie sa nám to javilo ako veľmi vhodné. Aj sme si vyhliadli líniu, kadiaľ asi povedie. Vľavo po kizoch vedľa Eboly. Všade chyty, trochu do kopca.

Okolo šiestej sme sa dovalili do Bcčka. Dulá už niečo kuchtil a podľa vône to vyzeralo na riadnu brutalitu. Zatiaľ čo som zápasil s pokazeným foťákom, "notorik" Rado sa už nevedel dočkať svojej dávky piva a z fľaše mu do nosa skočil lúčny koník. Vedomá si toho, že je v pasci, zaliezla táto potvora Radovi ešte hlbšie do nosa. Pri pokuse dostať ju von, sa mu zakusla do sliznice až vystriekla krv. Bol to riadny odber a okolo Rada to vyzeralo ako na zakáľačke. Koník dostal dávku septonexu a až to ho presvedčilo, že sa má pustiť. Potom sme ho jednoducho vytiahli pinzetou. Ja gut, ale dosť bolo srandy. Medzitým Dulá dorazil večeru a nastali lukulské hody. Super ryža so zeleninou. Konečne po piatich dňoch sme sa poriadne nie najedli, ale doslova nažrali. Po jedle samozrejme bír a o 21:00 sme zaľahli do teplej postieľky.