1. Prípravy

Niekto potrebuje na to, aby vyrazil na expedíciu, mať pripravené všetko ako na tácke. A aj to mu ešte nestačí a stále hľadá dôvody prečo neísť. Niekomu stačí len veľmi málo, napríklad vidieť jeden dobrý obrázok z danej oblasti a dokiaľ daný výletík neabsolvuje, tak sa o ničom inom ani nerozpráva. Ja patrím skôr k tým druhým. Posúďte sami. Tento obrázok mi ukázal môj kamarát Slovinec Erik Švab, známy to horolezec, v októbri minulého roku 1999. Ak ste taký fanatický bigwallista, čo zlieza veľké steny po celom svete ako ja, viacej vám netreba. No nie je to úchvatný záber? Krásna žulová stena, vysoká až 900 m. Volá sa Tsaranoro a nachádza sa na Madagaskare. A v Afrike som ešte nebol. Nedá sa nič robiť, moje horolezecké srdce rozhodlo za mňa. Budúce leto, lepšie povedané na jeseň ideme na Madagaskar. Hovorím ideme, lebo ide o celú skupinu. Pri horolezectve je pre mňa rovnako dôležité nielen výber skalnej steny, ktorá musí byť pekná a pevná, ale aj priateľstvo a kamaráti, bez ktorých by to strácalo pre moju maličkosť význam.

Erik mi dal všetky kontakty a všakovaké rady nevyhnutné na pobyt na tomto krásnom ostrove. Spolu so svojimi talianskymi kamošmi tu v roku 1998 spravili náročný prvovýstup Mai Piu Cosi klasifikácie 8a+, čo je vo veľkých stenách výnimočný výkon. Odporučil domorodca Calvina z hlavného mesta Antananarivo, ktorý im robil počas ich pobytu sprievodcu, ako človeka hovoriaceho po anglicky, schopného zariadiť všetky nevyhnutné záležitosti. A nebolo ich málo. Až do odchodu sme s týmto pánkom mali horúcu mailovú korešpondenciu a postupne som sa dozvedal, čo všetko musíme vybaviť a s čím sa na Madagaskare stretneme.

Dať dokopy dobrú partiu ochotnú obetovať 70000 bubákov je na Slovensku obrovský problém, ale nakoniec sa to podarilo. Musím sa pochváliť, že som mal šťastnú ruku. Tu je zoznam nešťastníkov, ktorí ma sprevádzali na tomto tripe:

Okrem toho som oslovil ešte Duška Beránka, bohužial ho nepustili zo zamestania, Duško budeš chýbať a na koniec toho najlepšieho Mira Pialu. Nejako mu to nevyšlo, pracovné povinnosti ho na poslednú chvíľu prikvačili a jeho odchod sa stal nereálnym. Ale na druhej strane je pravda, že Miro sa tým mimoeurópskym výjazdom zatiaľ úspešne vyhýba. Nebojte sa, raz ho určite zlomím.

Okrem zostavy bolo treba zabezpečiť obrovské množtvo vecí, ale to je vždy rovnaké. Letenky nám zohnali už overení manželia Jocičovci z ETN za 37000 korún, čo vôbec nie je málo, ale lacnejšie na tejto zemi sa zohnať nedali. Poletíme spoločnosťou AIR FRANCE. Ďalej to boli nity na plánované prvovýstupy, vŕtačku, nabíjačku, všetok materiál, fixné laná, háčiky, všakovaké istítka, no proste nekonečný zoznam vecí. Bratsky sme si to rozdelili a tesne pred odchodom sme mali pokope všetko až na takú maličkosť ako je sponzor. Našťastie na Slovensku existujú aj schopní výrobcovia a našim sponzorom sa stala tá najkompetentnejšia firma Trek Sport, výrobca horolezeckých batohov a outdoor materiálu Dežka Pusztaya. Treba spomenúť samozrejme aj Markízu, ktorá dala Rasťovi k dispozícii dve kamery. To už je niečo. Základné horolezecké informácie sme zohnali kde inde, ako v britskom časopise High. Madagaskarské veci, auto, kuchára, šoféra, kuchynské potreby zariadil Calvin. Odchod bol naplánovaný na pondelok 11. septembra 2000 a zraz na 10. v nedeľu. Hádam bude jeden deň stačiť na zbalenie všetkého materiálu a na prípadné zohnanie chýbajúcich vecí.