24.10.2004 (Dingboche[4410] - Pangboche[3930])
Vstávame neskoro. Na raňajky si kupujeme len suché toasty a čaj. K tomu konzervy a oštiepok z vlastných zásob, čím vzniká prijateľné jedlo. Dávame batožinu nosičom a definitívne sa obraciame chrbtom k osemtisícovkám.
Mierime dolu k Namche Bazaaru pozdĺž rieky Imja Khola. Údolie je zaujímavé, akurát mierne preľudnené turistami a nosičmi dvojnohými i štvornohými. V Shomare si dávame predražený citrónový čaj. Napokon sa dotiahneme do Pangboche, ubytujeme sa a naobedujeme. Okrem Evky sa nikomu nechce ísť na exkurziu do miestneho buddistického kláštora. Sedíme v jedálni, nadávame na zimu, pozeráme do máp a doplňujeme záznamy. Oľga sa oddelila hneď ráno a začala dôkladnú exkurziu po miestnych chortenoch, gompách, či ako sa tie kultúrne ustanovizne volajú. Medzi hosťami v chate je aj Austrálčanka, ktorá si najala miestneho sprievodcu a nosiča. Ten zmizol aj s jej vecami, väčšinou peňazí a liekmi. Kami sa jej snaží pomôcť.
Kým sa dočkáme zakúrenia a večere, mohol by som čitateľovi predstaviť inštitúciu nazývanú turistická chata (angl. lodge) v Národnom parku Sagarmatha - nemám skúsenosť z iných oblastí. Vždy je spojená s reštauráciou. Pokiaľ sa stravujete v reštaurácii, ceny za ubytovanie sú veľmi mierne. Jedálne lístky v chatách sú takmer identické, len s výškou rastú ceny. Jedáleň je zväčša stavaná so sklenenými stenami, čo v tomto studenom podnebí mierne udivuje. Okrem toho jeden aby sa bál oprieť sa o stenu. Pri stenách je spojitá široká lavica, ktorá cez deň slúži na sedenie a v noci na spanie pre lepších Šerpov, ako napríklad pre nášho Kamiho. Predpokladám, že Kami dostáva jedlo a nocľah v jedálni ako províziu za privedenie turistov. Pridajme ešte niekoľko stolov, globálne rozšírených bielych plastových stoličiek a do stredu ešte nevyhnutnú železnú pec, kde večer horia jačie lajná.
Ubytovanie je v dvoj alebo trojposteľových izbách. Vo väčších výškach alebo odľahlejších oblastiach sa môže vyskytnúť aj ubytovňa s poschodovými posteľami. Postele sú jediným nábytkom. Izby sú tak malé, že ste radi, keď si máte kam položiť batoh. Kúrenie sa nekoná a noci sú v týchto výškach studené. Spacák je dôležitý a ako poduška Vám poslúži bunda natlačená v obale od spacáku. Steny sú tak tenké, že počujete všetko. Ak susedia prichádzajú či odchádzajú v nezvyčajnom čase, alebo sú jednoducho utáraní, máte smolu. Keďže sezóna je jar a jeseň a navyše ste pomerne blízko rovníka, tma je dvanásť hodín denne. Pravdepodobne po týždni zistíte, že si už s priateľmi nemáte čo povedať. Nezostane Vám nič iné, ako spať desať až dvanásť hodín denne.
Ak je vodovod, umývadlá nájdete na chodbe. Sprcha sa platí osobitne. Ak nie je vodovod, v lepšom prípade voda vyteká z nejakej plastovej rúrky na dvore, v horšom je nablízku potok. Záchod je turecký, teda diera v drevenej podlahe. Západniar, nezvyknutý na toto zariadenie, sa dopustí chyby v zameriavaní. Ďalší používateľ, pokiaľ nechce stáť v chybách svojho predchodcu, rozšíri chybové pásmo. Ostatní používatelia už hľadajú záchranu za kamennými múrikmi v dedine.
24.10.2004 (Pangboche[3930] - Namche Bazaar[3440])
Ráno Kami vysvetľuje, že keby sme sa (ako zvyčajne) roztratili, stretneme sa v Belly View Lodge (chata s výhľadom na brucho) v Namche Bazaari. Názov sa nám nepozdáva a tak nám to Kami pre istotu napíše. Usudzujeme, že ide o skomoleninu Bellevue Lodge (chata s pekným výhľadom).
Opúšťame Pangboche a ideme dolu pozdĺž rieky Imja Khola. Štyritisíc metrov je hranica, kde končí výšková tundra a začínajú rásť kríky a stromy. O niekoľko hodín sa dotrepeme do Tengboche. Miestny buddhistický kláštor je najväčší v Nepále (50-60 mníchov). Uživiť toľko ľudí hľadajúcich duchovné osvietenie nie je maličkosť. Miestni lámovia sa musia zapojiť do turistického podnikania zdaňovaním každého stanu v Tengboche. V kláštore vystavujú niečo, čo by mali byť ostatky jetiho, ale nevyzerá to presvedčivo. Budovu kláštora zničilo v roku 1934 zemetrasenie a v roku 1989 požiar. Nová budova je veľmi pekná. Naše dievčatá zostali kdesi vzadu a tak nás nemá kto prehovoriť, aby sme sa vyzuli a išli dnu. Z Tengboche je naozaj pekný výhľad na vrchy.
Nasleduje asi 600 metrový strmý zostup k rieke Imja Khola. Stretávame množstvo nosičov, zvierat, mníchov a nadávajúcich turistov. Tí, čo idú dole, nadávajú len o niečo menej. Kami ukazuje do svahu napravo. Dlhé objektívy som nechal doma (správne) a tak mám len nejasné fotografie miestnych divých kôz. Doma boli s pomocou múdrych kníh nespoľahlivo identifikované ako tahr himalájsky (Hemitragus jemlahicus), aj keď sa mi zdá, že Kami hovoril o modrých ovciach (nahur tibetský, Pseudois nayaur). Nie som si veľmi istý.
Za mostom sa stretávame v čajovni. Potom nasleduje asi 300-metrový výstup. Pekná príležitosť na vlastnej koži pocítiť účinnosť vonkajších geologických činiteľov, v tomto prípade vody.
Stúpam sám, chlapi mi ušli dopredu. Stretnem tri miestne slečny. Keď sa uistili, že sú v dostatočnej presile, pozdravili: "Hi, honey" (ahoj, miláčik). Aby sa to rímovalo, odpovedám: "No money" (niet peňazí).
Schádzame sa v Kenjome v reštaurácii. Kým Kami v kuchyni vybavuje obed, zaujali nás dve pekné Rusky. Ale tie majú silný pánsky doprovod, takže sa obmedzujeme na rozpravu o ich spodnom prádle.
Pokračujeme po traverze vykopanom vo veľmi strmom svahu. Pekná cestička, no predbehnúť na nej karavánu jakov je prakticky nemožné.
Ako hovorí Oľga, na týchto horách sú najúžasnejšie ich rozmery. Pozeráte sa a vidíte, že všetko je tri-štyrikrát vyššie, širšie a hlbšie ako to, čo poznáme z domova. Tie rozmery vám neukáže ani najlepšia fotografia či film, nech by bol kameraman akokoľvek vizuálne gramotný. Potrebujete svoje vlastné stereoskopické videnie.
V Namche Bazaari stretnem na ulici Jirku, ktorý hrdo hlási vyriešenie Kamiho rannej jazykovej hádanky. Nebola to Belly View Lodge, ani Bellevue Lodge, ale Valley View Lodge (chata s výhľadom na údolie). Zdá sa, že nepálština neveľmi rozlišuje medzi B a V.
Po dlhom čase sa mi podarí osprchovať sa aspoň v studenej vode. Večer sedíme v jedálni a pozeráme horolezecké video.
26.10.2004 (Namche Bazaar[3440])
Nejaká chybička v plánovaní sa vlúdila a tak máme celý deň voľno. Nie je veľmi čo robiť. Počasie je dosť mizerné. Nemá veľký zmysel opakovať nejaký variant túry spred dvoch týždňov. Idem pomaly smerom na Thame a potom po hrebeni. Podľa Oľginých inštrukcií by som mal nájsť nebeské pohrebisko. Dodnes neviem, či som našiel to správne miesto. Nebeský pohreb spočíva v tom, že zosnulého rozsekajú na malé kúsky, ktoré si potom roznesú dravé vtáky. Napokon končím na letisku v Syangboche a odtiaľ sa vraciam späť do Namche.
Obedujeme sáčkové polievky na izbe. Potom už len revidujeme všetky dve hlavné ulice v Namche. V miestnej cukrárni si dávame čaj a zákusky v európskom štýle. V miestnom supermarkete (jedna malá miestnosť) predávajú bramborovou kaši v prášku. Zrejme ju nejaká česká výprava darovala nosičom a tí ju strelili v obchode. Teraz tu čaká na niekoho, kto bude rozumieť nápisu.
Telefonujem domov cez satelitný telefón. Je to drahé a nepočujeme sa poriadne. Namche sa hrdí aj jednou internetovou kaviarňou. Rýchlosť je blízka nule, cena vysoká. Naproti tomu v Káthmandú je prístup na internet lacný a rýchlosť prijateľná. Pri kúpe piva nastáva ťažká dilema. Buď plechovka za sto rupií asi tri mesiace po záruke, alebo za stodesať rupií ešte ako-tak v záruke.
Podobne ako v Káthmandú, aj v Namche sa nájde dobrý antikvariát. Biznis funguje tak, že turista si prinesie z domu knižku. Cestou ju prečíta, predá do antikvariátu a prípadne si kúpi nejakú, čo ešte nečítal. Okrem dobrého výberu beletrie roztriedenej podľa jazykov nájdete sprievodcov, etnografiu, náboženstvo, obrazové publikácie a samozrejme množstvo horolezeckej literatúry.
Večer znova sedíme pri peci, zatiaľ čo vonku sneží ako na Vianoce. Dnes nám premietajú z kazety film podľa knihy J. Krakauera: "Into thin air" (Do riedkeho vzduchu). Je to o výstupe na Everest, kde mnohí dosiahli cieľ. Pre niektorých to bola posledná vec, čo v živote urobili.